« »

Svätej Márie Magdalény
(sviatok)

alebo
R.: Za tebou prahne moja duša, Pane, Bože môj.
Aleluja, aleluja, aleluja. Povedzže nám, ó, Mária, čos‘ videla na ceste? Hrob som zrela oslávený, kameň nebol na mieste.

Pieseň piesní   −   Pies 3, 1-4a

Našla som toho, ktorého moja duša miluje

Snúbenica vraví: Na svojom lôžku po nociach hľadala som toho, ktorého moja duša miluje; hľadala som ho, ale nenašla. „Vstanem a mesto pochodím: po uliciach a námestiach budem hľadať toho, ktorého miluje moja duša.“

Hľadala som ho, ale nenašla. Stretli ma strážcovia, čo boli na obchôdzke po meste. „Nevideli ste toho, ktorého moja duša miluje?“

A keď som trochu od nich poodišla, našla som, koho moja duša miluje.

Druhý list Korinťanom   −   2 Kor 5, 14-17

Nastalo nové

Bratia, ženie nás Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.

Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.

Kniha žalmov   −   Ž 63, 2. 3-4. 5-6. 8-9

R.: Za tebou prahne moja duša, Pane, Bože môj.
Bože, ty si môj Boh, *
už od úsvitu sa viniem k tebe.
Za tebou prahne moja duša, *
za tebou túži moje telo;
ako vyschnutá, pustá zem bez vody, R.
tak ťa túžim uzrieť vo svätyni *
a vidieť tvoju moc a slávu.
Veď tvoja milosť je lepšia než život; *
moje pery budú ťa oslavovať. R.
Celý život ťa chcem velebiť *
a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe.
Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša *
a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. R.
Lebo ty si mi pomáhal *
a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.
Moja duša sa vinie k tebe, *
ujímaš sa ma svojou pravicou. R.

Evanjelium podľa Jána   −   Jn 20, 1-2. 11-18

Aleluja, aleluja, aleluja. Povedzže nám, ó, Mária, čos‘ videla na ceste? Hrob som zrela oslávený, kameň nebol na mieste.
Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?

Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“

Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách.

Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“

Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“

Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš.

Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“

Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“

Ježiš ju oslovil: „Mária!“

Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ.

Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“

Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.