« »

Pondelok 4. týždňa po Päťdesiatnici.
Náš prepodobný otec Dávid zo Solúna.

[Obdobie petro-pavlovského pôstu.]


Apoštol na liturgii: = radové čítanie.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie.

102. začalo (Rim 9, 18 – 33)

Bratia, Boh sa zmilúva, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce. Povieš mi azda: „Prečo potom ešte karhá? Kto sa môže vzoprieť jeho vôli?!“ Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: „Prečo si ma takto urobil?“ Alebo nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešené účely a druhú na všedné? A čo ak Boh chcel ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, a preto s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, pripravené na záhubu, a ukázať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu, na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?! Ako aj u Ozeáša hovorí: „Nazvem Nie môj ľud Mojím ľudom a Nemilovanú Milovanou. A na mieste, kde sa im hovorilo: ,Vy nie ste môj ľud,‘ tam sa budú volať synmi živého Boha.“ A Izaiáš volá nad Izraelom: „Keby bolo synov Izraela toľko ako morského piesku, len zvyšok sa zachráni, lebo Pán splní svoje slovo dokonale a rýchlo na zemi.“ A ako predpovedal Izaiáš: „Keby nám Pán zástupov nebol ponechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma, podobali by sme sa Gomore.“ Čo teda povieme? Že pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, a to spravodlivosť, ktorá je z viery. Izrael sa však usiloval o zákon spravodlivosti, a k zákonu nedospel. Prečo? Lebo nevychádzal z viery, ale zo skutkov. Narazili na kameň úrazu, ako je napísané: „Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia; kto v neho verí, nebude zahanbený.“

Mt 40. začalo (11, 2 – 15)

V tom čase bol Ján v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?” Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blažený je, kto sa na mne nepohorší.” Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, aj viac ako proroka! Lebo to o  ňom je napísané: ‚Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.’ Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on. Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú. Lebo všetci Proroci i Zákon prorokovali až po Jána. A on sám – ak to chcete prijať – je Eliáš, ktorý má prísť. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“