« »

Štvrtok druhého týždňa Veľkého pôstu – 11. deň Štyridsiatnice.
Štyridsiati svätí mučeníci umučení v Sebastejskom jazere.
(Svätí mučeníci Terencius, Pompejus a spoločníci – presun z 10. apríla.)

Toto je čiastočne aliturgický deň.


Parémia na 6. hodinke: = z daného dňa.
Parémie na LVPD: ; = obidve z daného dňa.
Apoštol na LVPD: = sebastejským mučeníkom.
Evanjelium na LVPD: = sebastejským mučeníkom.

Iz 6, 1 – 12

V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. A jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy! Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom. Tu som povedal: Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov. I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mi úst a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený! Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril: Koho mám poslať, kto nám pôjde? I povedal som: Hľa, tu som, pošli mňa! Riekol: Choď a povedz tomu ľudu: Čujteže, čujte, no nerozumejte, viďteže, viďte, no nepoznávajte! Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, jeho uši zaťaž a oči mu zastri, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil. I vravel som: Dokedy, Pane? Riekol: Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov a domy bez ľudí, kým nebude zem vyplienená v púšť. Pán oddiali ľudí, takže bude veľká opustenosť v krajine.

Gn 5, 1 – 24

Toto je zoznam Adamovho potomstva: Keď Boh stvoril Adama, urobil ho na Božiu podobu, muža a ženu ich stvoril, požehnal ich a dal im meno človek, keď boli stvorení. Keď mal Adam dvestotridsať rokov, narodil sa mu syn, jemu podobný, podľa jeho obrazu, a nazval ho menom Set. Po Setovom narodení žil Adam ešte sedemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. A všetkých dní Adamovho života bolo deväťstotridsať rokov a potom zomrel. Keď mal Set dvestopäť rokov, narodil sa mu Enos. A Set po Enosovom narodení žil ešte sedemstosedem rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Setových dní bolo deväťstodvanásť rokov a potom zomrel. Keď mal Enos stodeväťdesiat rokov, narodil sa mu Kainan. Po Kainanovom narodení žil Enos ešte sedemstopätnásť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Enosových dní bolo deväťstopäť rokov a potom zomrel. Keď mal Lainan stosedemdesiat rokov, narodil sa mu Malalel. Po Malaleelovom narodení žil Kainan ešte sedemstoštyridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Kainanových dní bolo deväťstodesať rokov a potom zomrel. Keď mal Malaleel stošesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Jared. Po Jaredovom narodení žil Malaleel ešte sedemstotridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Malaleelových dní bolo osemstodeväťdesiatpäť rokov a potom zomrel. Keď mal Tared stošesťdesiatdva rokov, narodil sa mu Henoch. Po narodení Henocha žil Jared ešte osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Jaredových dní bolo deväťstošesťdesiatdva rokov a potom zomrel. Keď mal Henoch stošesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Matuzalem. A Henoch chodil s Bohom. Po Matuzalemovom narodení žil ešte dvesto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. Všetkých Henochových dní bolo tristošesťdesiatpäť rokov. Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo Boh ho vzal.

Prís 6, 3 – 20

Urob, čo ti hovorím, syn môj, aby si sa vymanil, lebo si vošiel do hrsti svojmu blížnemu: choď, poníž sa a naliehaj na svojho blížneho. Nedožič svojim očiam spať a svojim mihalniciam podriemať! Vytrhni sa jak srna z ruky poľovníka a ako vtáča z ruky vtáčnika. Choď, leňoch, k mravcovi, pozoruj ruch jeho a skús! Hoc nemá vojvodu, predstaveného ani vladára, pripravuje si v lete potravu, zhromažďuje si pokrm cez žatvu. Dokedy, leňoch, budeš vyspávať, kedyže vstaneš zo spánku?! Trošičku pospať, trošku podriemať, trošičku ruky zložiť na lôžku! A príde ako tulák bieda na teba a núdza jak ozbrojený muž. Keď sa však budeš usilovať, príde žatva tvoja ako studnica a ujde núdza naďaleko od teba. Je naničhodník, ničomník, kto chodí s falošnými ústami; kto žmurká okom, kto sa nohou dorozumieva, kto naznačuje prstami, kto v srdci svojom prechováva prevrátenosti, kto zamýšľa zlo v každý čas, kto zvady rozsieva. Preto naň príde náhle záhuba, zaraz bude zgniavený a pomoci mu nebude. Šestoro vecí nenávidí Pán a sedmoro je preň ohavnosťou: pyšné oči, jazyk falošný a ruky, ktoré prelievajú krv nevinnú, srdce, ktoré snuje zlé zámery, nohy, čo bežkom utekajú za zlom, kto hovorí lož ako svedok falošný a ten, kto medzi bratmi zvady rozsieva. Zachovaj prikázania svojho otca, syn môj, a nepohŕdaj naučením svojej matere!

331. začalo (Hebr 12, 1 – 10)

Bratia, keďže sme obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, pretrpel kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na dušiach. V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho trestá, a šľahá každého syna, ktorého prijíma.“ Ak znášate trest, Boh s vami zaobchádza ako so synmi. Veď ktorého syna otec netrestá? Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia! A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť?! A oni nás karhali na krátky čas a tak, ako sa im videlo, on však kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti.

Mt 80. začalo (20, 1 – 16)

Pán povedal toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.’ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?’ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.’ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!’ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!’ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.’ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?’ Tak budú poslední prvými a prví poslednými, lebo veľa je povolaných, ale málo vyvolených.”