Pondelok
20. február 2017
meniny: Lívia
Pondelok 7. týždňa v Cezročnom období Z
R.: Náš Pán kraľuje, oslavujme ho.
Aleluja, aleluja, aleluja. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život.
Začiatok Knihy Sirachovho syna Sir 1, 1-10
Múdrosť bola stvorená skôr ako všetko ostatné
Všetka múdrosť je od Pána, Boha, vždy bola uňho a je pred vekmi.
Ktože spočítal morský piesok, kvapky dažďa a dni odveké? Kto už zmeral výšku neba, šírku zeme a hĺbku priepasti? Kto prebádal Božiu múdrosť, ktorá všetko predchádza?
Múdrosť bola stvorená skôr ako všetko ostatné a múdra rozvaha je odveká. Prameňom múdrosti je slovo Boha v nebesiach a jej cesty sú večné zákony.
Komu bol odkrytý koreň múdrosti a kto poznal jej hlboké zámery? Komu sa zjavila cesta múdrosti a jej všestrannú skúsenosť ktože pochopil?
Jeden je Najvyšší, všemohúci Stvoriteľ, mocný a veľmi obávaný Kráľ, ktorý sedí na svojom tróne a vládne – Boh.
On ju stvoril svojím svätým duchom, on ju videl, spočítal a premeral a vylial ju na všetky svoje diela, na každého človeka vo svojej štedrosti, lebo ju dáva tým, čo ho milujú.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Náš Pán kraľuje, oslavujme ho.
Responzóriový žalm Ž 93, 1ab. 1c-2. 5
zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal. R.
Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje. *
Pevný je tvoj trón oddávna, ty si od vekov. R.
Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá; *
tvojmu domu, Pane,
patrí posvätná úcta po všetky časy. R.
Aleluja, aleluja, aleluja. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 9, 14-29
Verím, Pane, pomôž mojej nevere!
Keď Ježiš a traja učeníci zostúpili z vrchu a prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. On sa ich opýtal: „O čom sa s nimi hádate?“
Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom. Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.
On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!“ I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny.
Ježiš sa opýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“
On odpovedal: „Od detstva. A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“
Ježiš mu povedal: „,Ak môžeš?!‘. Všetko je možné tomu, kto verí.“
A chlapcov otec hneď vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!“
Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: „Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!“ Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: „Zomrel.“ Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.
Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ On im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“
Počuli sme slovo Pánovo.