Sobota
28. január 2017
meniny: Alfonz
Svätého Tomáša Akvinského, kňaza a učiteľa Cirkvi B (spomienka)
R.: Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil svoj ľud.
Aleluja, aleluja, aleluja. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.
Čítanie z Listu Hebrejom Hebr 11, 1-2. 8-19
Čakal na mesto, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh
Bratia, viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali dobré svedectvo.
S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide.
S vierou sa usadil v zasľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. Lebo čakal na mesto s pevnými základmi, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh.
Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie. Preto aj z jedného, a to odumretého, vzišlo ich také množstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa nedá spočítať.
Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale zdiaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. Veď keby boli mali na mysli tú, z ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto. S vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného obetoval ten, ktorý dostal prisľúbenia a ktorému bolo povedané: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“ Usudzoval totiž, že Boh má moc aj z mŕtvych vzkriesiť. Preto ho dostal naspäť aj ako predobraz.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil svoj ľud.
Responzóriový žalm Lk 1, 69-70. 71-72. 73-75
z rodu Dávida, svojho služobníka,
ako odpradávna hovoril *
ústami svojich svätých prorokov, R.
že nás oslobodí od našich nepriateľov *
a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.
Preukázal milosrdenstvo našim otcom *
a pamätá na svoju svätú zmluvu, R.
na prísahu,
ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, *
že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,
aby sme mu bez strachu slúžili *
vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou
po všetky dni nášho života. R.
Aleluja, aleluja, aleluja. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 4, 35-41
Kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?
Keď sa zvečerilo, povedal Ježiš svojim učeníkom: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode.
Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho.
A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“
Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“
Počuli sme slovo Pánovo.