Piatok
2. december 2016
meniny: Bibiána
Piatok 29. (28.) týždňa po Päťdesiatnici. Svätý prorok Habakuk. /18. deň filipovky/
Apoštol na liturgii:
301. začalo (Tít 1,15 - 2,10)
= radové čítanie z tohto dňa; ak sa k pondelku bude sláviť s bdením, tak aj
308. začalo (Hebr 3, 5-11. 17-19)
= radové čítanie z nasledujúceho pondelka.
Evanjelium na liturgii:
Lk 101. začalo (20, 19 - 26)
= radové čítanie z tohto dňa; ak sa k pondelku bude sláviť s bdením, tak aj
Lk 102. začalo (20, 27 - 44)
= radové čítanie z nasledujúceho pondelka.
(Ak sa však modlíme pôstnym spôsobom, svätá liturgia sa neslávi, apoštol a evanjelium čítame na obednici.)
Apoštol na liturgii
301. začalo (Tít 1,15 - 2,10)
Syn Títus, čistým je všetko čisté, ale poškvrneným a neveriacim nie je nič čisté; ešte aj ich myseľ a svedomie sú poškvrnené. Vyznávajú, že poznajú Boha, ale skutkami ho popierajú; sú odporní, neposlušní a neschopní nijakého dobrého skutku. Ty však hovor, čo zodpovedá zdravému učeniu. Starci nech sú triezvi, počestní, rozvážni, zdraví vo viere, v láske a v trpezlivosti. Podobne aj staršie ženy nech sú sväté v správaní, nech neohovárajú, nech nie sú oddané vínu, nech dobre učia, mladé ženy nech priúčajú múdrosti, aby mali rady svojich mužov, milovali deti, aby boli rozumné, cudné, starostlivé o dom, dobré, podriadené svojim mužom, aby sa nehanobilo Božie slovo. Podobne povzbudzuj mladíkov, aby boli rozvážni; vo všetkom im buď ty sám príkladom dobrých skutkov. V učení preukáž neporušenosť a počestnosť, v zdravom slove bezúhonnosť, aby sa protivník zahanbil, keď nebude mať čo zlé o nás povedať. Otroci nech sa podriaďujú svojim pánom, vo všetkom nech sú úslužní, nech neprotirečia, neokrádajú, ale nech vo všetkom preukážu skutočnú vernosť, aby vo všetkom robili česť učeniu nášho Spasiteľa, Boha.
tak aj
308. začalo (Hebr 3, 5-11. 17-19)
Bratia, Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník, aby dosvedčil to, čo sa malo neskôr povedať. Ale Kristus ako Syn je nad jeho domom; a jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a slávnu nádej. Preto, ako hovorí Svätý Duch: „Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v deň pokúšania na púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci videli moje skutky štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi; tí veru nepoznali moje cesty. Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku!“ A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a mŕtvoly popadali na púšti? A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, čo neuverili? A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.
Evanjelium na liturgii
Lk 101. začalo (20, 19 - 26)
V tom čase chceli veľkňazi a starší položiť na Ježiša ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci. Opýtali sa ho: „Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Smieme platiť cisárovi daň, či nie?” On však prehliadol ich lesť a povedal im: „Čo ma pokúšate? Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?” Oni odpovedali: „Cisárov.” Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!” A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.
tak aj
Lk 102. začalo (20, 27 - 44)
V tom čase prišli k Ježišovi niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.” Ježiš im povedal: „Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní hodných tamtoho veku a zmŕtvychstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú rovní anjelom a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba’. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.” Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.” A už sa ho neodvážili na nič vypytovať. On im povedal: „Ako môžu hovoriť, že Kristus je Dávidov syn? Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: ‚Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.’ Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?”
Ak sa však modlíme pôstnym spôsobom svätá liturgia sa neslávi apoštol a evanjelium čítame na obednici