« »

BUĎ:
NEDEĽA 27. (26.) TÝŽDŇA PO PÄŤDESIATNICI.
Predsviatok Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu.
Náš prepodobný otec Gregor Dekapolita.
(Náš otec svätý Proklos, konštantínopolský arcibiskup.)
/6. deň filipovky/

ALEBO:
NEDEĽA KRISTA KRÁĽA.
/6. deň filipovky/

Ak sa berie 1. možnosť:

2. hlas, 5. utierňové evanjelium.

Evanjelium na utierni: = radové o zmŕtvychvstaní.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Proklovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Proklovi.



Ak sa berie 2. možnosť:

(2. hlas)

Evanjelium na utierni: = z Nedele Krista Kráľa.

Apoštol na liturgii: = z Nedele Krista Kráľa.
Evanjelium na liturgii: = z Nedele Krista Kráľa.



Parémie na večierni: ; ; = všetky tri Vstupu Bohorodičky do chrámu.

Lk 113. začalo (24, 12 – 35)

V tom čase Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo. V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?” Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?” On im povedal: „A čo?” Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.” On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Kristus toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?” A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!” Vošiel teda a zostal s nimi. A keď s nimi stoloval, vzal chlieb, požehnal ho, lámal a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?” A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.” Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

229. začalo (Ef 5, 8b – 19)

Bratia, kráčajte ako deti svetla! Veď ovocie Ducha je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. Skúmajte, čo sa páči Pánovi, a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte, lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť. Ale všetko, čo je hanebné, svetlo vyjaví, a všetko, čo je zjavné, je svetlo. Preto hovorí: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“ Dávajte si teda veľký pozor, ako máte žiť: nie ako nemúdri, ale ako múdri. Využívajte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Božia vôľa. A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš, ale napĺňajte sa Duchom a hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho.

318. začalo (Hebr 7,26 – 8,2)

Bratia, bolo vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky. Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.

Lk 66. začalo (12, 16 – 21)

Pán povedal toto podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: ‚Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.’ Potom si povedal: ‚Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!’ Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?’ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.”

Jn 36. začalo (10, 9 – 16)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.

Lk 95. začalo (19, 12 – 15a. 27 – 28)

Pán povedal toto podobenstvo: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im ‚Obchodujte, kým sa nevrátim!’ Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: ‚Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.’ Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, povedal: „Mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!’” Ako to povedal, išiel popredku a vystupoval do Jeruzalema.

250. začalo (Kol 1, 12 – 18)

Bratia, vzdávajte vďaky Bohu a Otcovi, ktorý vás povolal mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov. On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo.

Jn 59. začalo (18, 33 – 37)

V tom čase Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?” Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?” Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.” Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?!” Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.”

Ex 40, 1 – 5. 9. 10b. 16. 34 – 35

Pán hovoril Mojžišovi toto: „V jeden deň prvého mesiaca postavíš stan svedectva. Položíš tam archu a zakryješ ju závesom. Prinesieš dovnútra stôl a jeho svietnik a položíš tam zlatú kadidelnicu, aby dymila pred archou svedectva. Nad dvere do stanu svedectva zavesíš oponu. Zoberieš olej pomazania a pomažeš stan a všetko, čo je v ňom a posvätíš ho i všetko jeho náradie a bude svätý. Posvätíš oltár a oltár sa stane svätyňou svätých.“ Mojžiš urobil všetko, čo mu prikázal Pán Boh, Svätý Izraela. Vtedy oblak zahalil stan svedectva a stan naplnila Pánova sláva. A Mojžiš nemohol vstúpiť do stanu svedectva, lebo ho zatieňoval oblak. A stan naplnila Pánova sláva.

1 Kr 7, 51a. 8, 1a. 1c. 3b. 4a. 5a. 6 – 7. 9a. 10 – 11

Keď Šalamún dokončil výstavbu Pánovho domu, zhromaždil všetkých starších Izraela na Sion, aby odniesli archu Pánovej zmluvy z Dávidovho mesta, teda zo Siona. Kňazi zobrali archu Pánovej zmluvy a stan svedectva i všetko sväté náradie, ktoré bolo v stane svedectva. Kráľ a všetok Izrael kráčali pred archou. Kňazi preniesli archu Pánovej zmluvy na jej miesto, do vnútornej časti chrámu, do svätyne svätých, pod krídla cherubínov. Nad miestom pre archu boli totiž cherubíni s rozprestretými krídlami; cherubíni zakrývali archu i jej sväté veci. V arche nebolo nič okrem dvoch tabúľ zmluvy, ktoré tam vložil Mojžiš na Horebe, keď s ním Pán uzatvoril zmluvu. Keď kňazi vyšli zo svätyne, dom naplnil oblak. Kvôli oblaku kňazi nemohli vstať a slúžiť Pánovi, lebo dom Pána, všemocného Boha, naplnila sláva.

Ez 43,27 – 44,4a

Takto hovorí Pán: Od ôsmeho dňa budú kňazi konať na oltári vaše celostné obety a obety vašej záchrany a prijmem vás, hovorí Adonaj, Pán. Potom ma nasmeroval na cestu k vonkajšej bráne do svätyne, ktorá hľadí na východ, a tá bola zatvorená. A Pán mi povedal: Táto brána bude zatvorená. Neotvorí sa a nikto cez ňu neprejde, lebo cez ňu vstúpi Pán, Boh Izraela, a bude zatvorená. Preto v nej bude sedieť vodca, aby jedol chlieb. Vstúpi cestou elamskej brány a vyjde vlastnou cestou. Potom ma viedol cestou brány do svätyne, ktorá hľadí na sever, oproti chrámu. I videl som: Hľa, Pánov chrám bol plný slávy!