Sobota
19. november 2016
meniny: Alžbeta
Sobota 27. (26.) týždňa po Päťdesiatnici. Svätý prorok Abdiáš. Svätý mučeník Barlaam. /5. deň filipovky/
Apoštol na liturgii:
205. začalo (Gal 3, 8 - 12)
= radové čítanie, a
285. začalo od polovice (1 Tim 5, 1 - 10)
= radové čítanie z nasledujúceho pondelka.
Evanjelium na liturgii:
Lk 49. začalo (9, 57 - 62)
= radové čítanie, a
Lk 86. začalo (17, 20 - 25)
= radové čítanie z nasledujúceho pondelka.
Parémie na večierni, ak sa berie 2. možnosť:
Iz 6, 1 - 7
;
Jer 33, 12 - 18
;
Dan 7, 1a. 9 - 15
= všetky tri k Nedeli Krista Kráľa.
Apoštol na liturgii
205. začalo (Gal 3, 8 - 12)
Bratia, Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlní pohanov, preto vopred zvestovalo Abrahámovi: „V tebe budú požehnané všetky národy.“ Teda tí, čo sú z viery, sú žehnaní s veriacim Abrahámom. No všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, veď je napísané: „Prekliaty je každý, kto nevytrvá vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, aby to konal.“ A je zjavné, že zákon neospravedlňuje nikoho pred Bohom, lebo „spravodlivý z viery bude žiť“. Zákon však nie je z viery, ale „kto ich bude plniť, bude v nich žiť“.
a
285. začalo od polovice (1 Tim 5, 1 - 10)
Syn Timotej, staršieho nekarhaj, ale ho napomínaj ako otca, mladých ako bratov, staršie ženy ako matky, mladšie ako sestry vo všetkej čistote. Maj v úcte vdovy, ktoré sú naozaj vdovami. Ale ak má niektorá vdova deti alebo vnúčatá, nech sa predovšetkým učia mať úctu voči svojej rodine a odplácať rodičom svoj dlh, lebo to je milé pred Bohom. Tá, ktorá je naozaj vdovou a je osamelá, dúfa v Boha a dňom i nocou vytrvalo prosí a modlí sa. Ale tá, čo žije v rozkošiach, je za živa mŕtva. A toto prikazuj: aby boli bezúhonné. Veď kto sa nestará o svojich, najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci. Za vdovu nech sa zapíše len tá, ktorá má najmenej šesťdesiat rokov, bola manželkou jedného muža a má svedectvo dobrých skutkov: ak vychovala deti, bola pohostinná, umývala nohy svätým, pomáhala sužovaným a vždy sa usilovala o všetko dobré.
Evanjelium na liturgii
Lk 49. začalo (9, 57 - 62)
V tom čase, keď Ježiš išiel po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.” Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.” Inému vravel: „Poď za mnou!” On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.” Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!” Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.” Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.”
a
Lk 86. začalo (17, 20 - 25)
V tom čase, keď sa farizeji opýtali Ježiša, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: ‚Aha, tu je!’ alebo: ‚Tamto je!’, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.” A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. A povedia vám: ‚Hľa, tu je!’, ‚Hľa, tamto je!’ Nechoďte nikde, nebežte za nimi! Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne.”
Parémie na večierni ak sa berie 2 možnosť
Iz 6, 1 - 7
V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. A jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy! Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom. Tu som povedal: Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov. I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mi úst a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený!
Jer 33, 12 - 18
Takto hovorí Pán mocností: „Na tomto pustom mieste, kde nieto človeka ani dobytka, vo všetkých jeho mestách, ešte budú príbytky pastierov, ktorí pasú svoje ovce. Cez mestá, ktoré sú na vrchoch a cez mestá, ktoré sú v nížinách, cez mestá Negebu a cez krajinu Benjamína, cez okolie Jeruzalema a cez mestá Judska ešte budú ovce prechádzať rukami toho, kto ich spočítava,“ hovorí Pán. „Hľa, prichádzajú dni,“ povedal Pán, „keď obnovím dobré slovo, ktoré som hovoril domu Izraela a domu Júdu. V tých dňoch a v tom čase spôsobím, aby Dávidovi vyrástol Výhonok spravodlivosti, ktorý uskutoční súd a spravodlivosť na zemi. V tých dňoch bude Júda zachránený a Jeruzalem zotrvá v nádeji. A toto je meno, ktorým ho budú volať: ,Pán, náš Spravodlivý’.“ Veď takto povedal Pán: „Dávidovi nebude chýbať muž, ktorý sedí na tróne domu Izraela, kňazi a leviti pred mojou tvárou neprídu o muža, ktorý prináša celopaly a dar a koná obety po všetky dni.“
Dan 7, 1a. 9 - 15
Ja, Daniel, som v prvom roku Baltazára, chaldejského kráľa, vo svojom videní hľadel, kým sa nepostavili tróny a Starý dňami si nesadol. Jeho odev bol biely ako sneh a vlasy jeho hlavy boli ako čistá vlna. Jeho trón bol ohnivý plameň a jeho kolesá spaľujúci oheň. Spred neho vychádzala ohnivá rieka. Tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním. Začal sa súd a otvorili sa knihy. Vtedy som sa pozeral za zvuku veľkých slov, ktoré hovoril onen roh, až kým nebolo zviera zabité a nezahynulo a jeho telo nebolo hodené do ohňa na úplné spálenie. Aj ostatným zvieratám sa odňala moc a bola im stanovená dĺžka života do času a času. Videl som v noci v sne: Hľa, na nebeských oblakoch prichádzal ktosi ako Syn človeka, prišiel až k Starému dňami a bol privedený pred neho. Jemu bola daná moc a česť i kráľovstvo a jemu budú slúžiť všetky národy, kmene a jazyky. Jeho moc je večná moc, ktorá sa nepominie, a jeho kráľovstvo sa nerozpadne. Môj duch v mojom, Danielovom, postavení sa zachvel, a videnia mojej hlavy ma znepokojili.