« »

Svätého Vincenta de Paul, kňaza
(spomienka)

R.: Kiež prenikne k tebe, Pane, moja modlitba.
Aleluja, aleluja, aleluja. Syn človeka prišiel, aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.

Kniha Jób   −   Jób 3, 1-3. 11-17. 20-23

Načože je úbohému svetlo?

Jób otvoril ústa a preklínal svoj deň: „Nech zhynie deň, v ktorý som sa narodil, aj noc, keď povedali: ‚Počal sa človek.‘

Prečo som v lone nezomrel, alebo nezahynul hneď, ako som vyšiel z matkinho života? Načo ma vzali na kolená, prečo ma na prsiach dojčili?

Teraz by som už ticho spal a v spánku odpočíval s kráľmi a radcami krajiny, ktorí si stavali náhrobky; alebo s kniežatami, čo mali zlato a svoje domy striebrom plnili. Prečo nie som ako zahrabané nedochôdča, ako počatí, čo neuzreli svetlo? Tam bezbožní prestávajú zúriť, tam si vyčerpaní odpočinú.

Načože je úbohému svetlo a život tým, čo majú horkosť v duši, čo čakajú smrť, ale neprichádza, hoci ju hľadajú viac ako skrytý poklad, a veľmi sa radujú a tešia na hrob? Načo je život človeku, ktorému je skrytá jeho cesta a ktorého Boh obkľúčil temnotami?“

Kniha žalmov   −   Ž 88, 2-3. 4-5. 6. 7-8

R.: Kiež prenikne k tebe, Pane, moja modlitba.
Pane, ty Boh mojej spásy, *
dňom i nocou volám k tebe.
Kiež prenikne k tebe moja modlitba, *
nakloň svoj sluch k mojej prosbe. R.
Moja duša je plná utrpenia *
a môj život sa priblížil k ríši smrti.
Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, *
majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. R.
Moje lôžko je medzi mŕtvymi, *
som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch,
na ktorých už nepamätáš *
lebo sa vymanili z tvojej náruče. R.
Hádžeš ma do hlbokej priepasti, *
do temravy a tône smrti.
Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie *
svojimi prívalmi si ma zaplavil. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 9, 51-56

Aleluja, aleluja, aleluja. Syn človeka prišiel, aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.
Rozhodol sa ísť do Jeruzalema

Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema.

Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“

On sa obrátil a pokarhal ich.

A odišli do inej dediny.