« »

Pondelok 24. týždňa v Cezročnom období
alebo Najsvätejšieho mena Panny Márie
(ľubovoľná spomienka)

R.: Zvelebujeme Pánovu smrť, kým nepríde v sláve.
Aleluja, aleluja, aleluja. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.
alebo
R.: Blahoslavená si, Panna Mária, lebo si nosila Syna večného Otca.
Aleluja, aleluja, aleluja. Blahoslavená si, Panna Mária, lebo si uverila, že sa splní, čo ti povedal Pán.

Prvý list Korinťanom   −   1 Kor 11, 17-26

Keď sa schádzate, nie je to požívanie Pánovej večere

Bratia, nechválim vás, že sa neschádzate na lepšie, ale na horšie. Predovšetkým počúvam, že sú medzi vami roztržky, keď sa schádzate v cirkvi. A sčasti tomu aj verím. Lebo musia byť medzi vami aj rozkoly, aby sa ukázalo, kto z vás sa osvedčí.

Keď sa teda schádzate, nie je to požívanie Pánovej večere, lebo každý si hneď vezme a zje svoju večeru a potom jeden je hladný a druhý opitý. Nemáte vari domy, kde môžete jesť a piť? Alebo opovrhujete Božou cirkvou a chcete zahanbiť tých, čo nič nemajú? Čo vám mám povedať? Mám vás chváliť? Za toto vás nepochválim.

Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: „Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku.“ A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.

Kniha žalmov   −   Ž 40, 7-8a. 8b-9. 10. 17

R.: Zvelebujeme Pánovu smrť, kým nepríde v sláve.
Obety a dary si nepraješ, *
lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, *
preto som povedal: „Hľa, prichádzam. R.
Vo zvitku knihy je napísané o mne, *
že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj, *
hlboko v srdci mám tvoj zákon.“ R.
Ohlasujem tvoju spravodlivosť *
vo veľkom zhromaždení;
svojim perám hovoriť nebránim, *
Pane, ty to vieš. R.
No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, *
čo ťa hľadajú.
A tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria: *
„Nech je zvelebený Pán!“ R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 7, 1-10

Aleluja, aleluja, aleluja. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.
Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!

Keď Ježiš skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil.

Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil, lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil.“

Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!‘ – ide; inému: ‚Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!‘ – on to urobí.“

Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“

A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého.

List Galaťanom   −   Gal 4, 4-7

Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy

Bratia, keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo.

Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“

A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.

List Efezanom   −   Ef 1, 3-6. 11-12

Boh si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil v Kristovi

Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi.

Veď v ňom sme sa stali dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý všetko koná podľa rady svojej vôle, aby sme boli na chválu jeho slávy my, čo sme už prv dúfali v Krista.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 1, 46-47. 48-49. 50-51. 52-53. 54-55

R.: Blahoslavená si, Panna Mária, lebo si nosila Syna večného Otca.
Velebí moja duša Pána *
a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, R.
lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. *
Hľa, od tejto chvíle
blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, *
a sväté je jeho meno R.
a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie *
s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena, *
rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. R.
Mocnárov zosadil z trónov *
a povýšil ponížených.
Hladných nakŕmil dobrotami *
a bohatých prepustil naprázdno. R.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka, *
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
ako sľúbil našim otcom, *
Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 1, 39-47

Aleluja, aleluja, aleluja. Blahoslavená si, Panna Mária, lebo si uverila,
Blahoslavená je tá, ktorá uverila

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.

Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.

Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.

A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.“