« »

Štvrtok 22. týždňa v Cezročnom období

R.: Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa.
Aleluja, aleluja, aleluja. Poďte za mnou, hovorí Pán; a urobím z vás rybárov ľudí.

Prvý list Korinťanom   −   1 Kor 3, 18-23

Všetko je vaše, ale vy ste Kristovi a Kristus Boží

Bratia, nech nik neklame sám seba! Ak si niekto z vás myslí, že je v tomto veku múdry, nech sa stane bláznom, aby bol múdry. Lebo múdrosť tohoto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané: „On chytá múdrych v ich chytráctve“ a zasa: „Pán pozná myšlienky múdrych a vie, aké sú márne.“

A tak nech sa nik nevychvaľuje ľuďmi. Veď všetko je vaše: či Pavol alebo Apollo, Kéfas, svet, život i smrť, prítomnosť aj budúcnosť všetko je vaše, ale vy ste Kristovi a Kristus Boží.

Kniha žalmov   −   Ž 24, 1-2. 3-4b. 5-6

R.: Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa.
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach *
a upevnil ho na vodách. R.
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, *
čo nedvíha svoju dušu k márnosti. R.
Taký dostane požehnanie od Pána *
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 5, 1-11

Aleluja, aleluja, aleluja. Poďte za mnou, hovorí Pán; a urobím z vás rybárov ľudí.
Na tvoje slovo spustím siet

Keď raz Ježiš stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo.

Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy.

Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“

Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“

Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali.

Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi.

Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“

A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.