Nedeľa
28. august 2016
meniny: Augustín
NEDEĽA 15. TÝŽDŇA PO PÄŤDESIATNICI. Náš prepodobný otec Mojžiš Etiópsky. /Náš otec svätý Augustín, hipponský biskup./ /Svätý mučeník Gebre Michal, etiópsky presbyter./ /Zbor prepodobných pečerských otcov, ktorí odpočívajú vo vzdialených jaskyniach./ 6. hlas, 4. utierňové evanjelium.
Evanjelium na utierni:
Lk 112. začalo (24, 1 - 12)
= radové o zmŕtvychvstaní.
Apoštol na liturgii:
176. začalo (2 Kor 4, 6 - 15)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Mt 92. začalo (22, 35 - 46)
= radové čítanie.
Parémie na večierni:
Iz 40, 1-3. 9a-e. 41, 17d-18. 45, 8a-d. 48, 20b-21b. 54,1
;
Mal 3, 1- 3a. 5-7a. 12a. 17a. 18b. 4, 4-6
;
Múd 4, 7. 16a. 17a. 19b- 20. 5, 1-7
= všetky tri Jánovi Predchodcovi.
Evanjelium na utierni
Lk 112. začalo (24, 1 - 12)
V tom čase, v prvý deň týždňa zavčas ráno, prišli k hrobu ženy a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: ‚Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.’” Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.
Apoštol na liturgii
176. začalo (2 Kor 4, 6 - 15)
Bratia, Boh, ktorý povedal, aby z temnôt zažiarilo svetlo, zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista. No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. V nás teda účinkuje smrť, vo vás život. Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, preto som hovoril,“ aj my veríme, a preto hovoríme. Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu.
Evanjelium na liturgii
Mt 92. začalo (22, 35 - 46)
V tom čase prišiel k Ježišovi nejaký učiteľ zákona, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je veľké?” On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.” Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal: „Čo si myslíte o Kristovi? Čí syn je?” Odpovedali mu: „Dávidov.” Povedal im: „Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí: ‚Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy’? Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?” A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať.
Parémie na večierni
Iz 40, 1-3. 9a-e. 41, 17d-18. 45, 8a-d. 48, 20b-21b. 54,1
Takto hovorí Pán: „Potešujte, potešujte môj ľud, hovorí Boh. Kňazi, hovorte k srdcu Jeruzalema a povzbudzujte ho, že sa rozmnožila jeho poníženosť. Veď jeho hriech je zničený, lebo dostal z Pánovej ruky dvojnásobne za svoje prehrešenia. Hlas volajúceho na púšti: «Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu!» Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Sionu, vystúp na vysoký vrch! Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Jeruzalemu, pozdvihni mocne svoj hlas! Vystúpte, nebojte sa! Ja som Pán, Boh, ja vypočujem chudobných, ja som Boh Izraela, neopustím ich, ale na vrchoch otvorím rieky a uprostred polí pramene, z púšte urobím lúku, z vyprahnutej zeme pramene vôd. Nech sa zhora veselí nebo, nech z oblakov prší spravodlivosť! Nech zažiari zem a vydá milosrdenstvo a zároveň nech zažiari spravodlivosť! Ohlasujte to veselým hlasom a nech je to počuť, hlásajte to až do končín zeme. Hovorte, že Pán vykúpil svojho služobníka Jakuba a keď vysmädnú na púšti, vyvedie pre nich vodu zo skaly. Veseľ sa, neplodná, ktorá si nerodila, krič a volaj, ktorá si nemala bolesti, lebo opustená má viac detí ako vydatá.“
Mal 3, 1- 3a. 5-7a. 12a. 17a. 18b. 4, 4-6
Takto hovorí Pán, Vševládca: Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. A príde do svojho chrámu Pán, ktorého vy hľadáte. Kto však znesie deň jeho príchodu? Veď on vstúpi ako roztápajúci oheň, ako zelina práčov, a bude roztápať a čistiť, ako sa roztápa a čistí striebro a zlato. Priblíži sa k vám na súd a bude rýchlym svedkom proti čarodejníkom, cudzoložníkom, krivoprísažníkom a proti tým, ktorí oberajú nádenníka o mzdu, proti tým, ktorí páchajú násilie na vdovách a bijú päsťami siroty, proti tým, ktorí nespravodlivo súdia cudzinca a proti tým, ktorí sa ho neboja, hovorí Pán, Vševládca. Lebo ja som Pán, váš Boh, a nemením sa, ale vy, Jakubovi synovia, ste sa odklonili od Zákona a nezachovali ste ho. Preto sa obráťte ku mne a ja sa obrátim k vám, hovorí Pán, Vševládca; a budú vás blahoslaviť všetky národy. A pochopíte, že ja som Pán, ktorý vidí rozdiel medzi spravodlivým a nespravodlivým v deň, keď urobím zisk pre tých, čo ma milujú. Poznajte teda a pamätajte na zákon Mojžiša, môjho služobníka, ktorý vám uložil na Horebe, na príkazy a nariadenia pre celý Izrael. A hľa, ja vám pošlem Eliáša Tesbana, skôr než príde Pánov deň, veľký a slávny. On nasmeruje srdce otca k synovi a srdce človeka k svojmu blížnemu, aby som pri príchode celkom nedoráňal zem, hovorí Pán, Vševládca, Boh, Izraelov Svätý.
Múd 4, 7. 16a. 17a. 19b- 20. 5, 1-7
Spravodlivý, aj keď zomrie predčasne, bude na mieste pokoja. Zomierajúci spravodlivý odsúdi živých nespravodlivých. Uvidia totiž koniec múdreho, no nepochopia, čo s ním Pán zamýšľal. Strmlav ich pozráža, pričom ani nehlesnú, vykýva ich zo základov, do posledného budú opustení a v bolesti, budú trpieť a ich pamiatka bude zničená. Zbabelci začnú rozmýšľať nad svojimi hriechmi a ich neprávosti ich usvedčia z očí do očí. Vtedy spravodlivý bude stáť s veľkou odvahou pred tvárou tých, čo ho sužovali a neuznávali jeho námahy. Tí, ktorí to uvidia, budú zmätení veľkým strachom, a zmeravejú z neočakávanej záchrany. S ľútosťou si budú vravieť a v tiesni ducha budú vzdychať: „To je ten, z ktorého sme si kedysi robili posmech a znevažujúce príslovia. My hlupáci, jeho život sme považovali za šialenstvo a jeho koniec za potupný. A hľa, pripočítali ho medzi Božích synov a jeho údel je medzi svätými! Teda my sme zablúdili z cesty pravdy, nám nesvietilo svetlo spravodlivosti a nám nežiarilo Slnko. Naplnili sme sa chodníkmi neprávosti a záhuby, kráčali sme neprechodnou púšťou a nepoznali sme Pánove cesty."