Štvrtok
25. august 2016
meniny: Ľudovít
BUĎ: Štvrtok 15. týždňa po Päťdesiatnici. Vrátenie pozostatkov svätého apoštola Bartolomeja; svätý apoštol Títus. ALEBO: Blažený hieromučeník Metod, michalovský protoigumen.
Ak sa berie 1. možnosť:
Apoštol na liturgii:
208. začalo (Gal 3,23 - 4,5)
= radové čítanie, prípadne aj
300. začalo (Tít 1, 1-4; 2,15 - 3,3. 12 - 13. 15)
= svätým apoštolom.
Evanjelium na liturgii:
Mk 25. začalo (6, 30 - 45)
= radové čítanie, prípadne aj
Mt 11. začalo (5, 14 - 19)
= svätým apoštolom.
Ak sa berie 2. možnosť:
Evanjelium na utierni:
Lk 67. začalo (12, 32 - 40)
= blaženému Metodovi.
Apoštol na liturgii:
291. začalo (2 Tim 1, 8 - 18)
= blaženému Metodovi; ak sa neslávi s bdením, prípadne aj
208. začalo (Gal 3,23 - 4,5)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Mk 37. začalo (8,34b - 9,1)
= blaženému Metodovi; ak sa neslávi s bdením, prípadne aj
Mk 25. začalo (6, 30 - 45)
= radové čítanie.
Ak sa berie 1 možnosť
Apoštol na liturgii
208. začalo (Gal 3,23 - 4,5)
Bratia, kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. Veď skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi. Hovorím však: Kým je dedič maloletý, ničím sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého. Je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec. Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme podriadení živlom sveta. Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo.
prípadne aj
300. začalo (Tít 1, 1-4; 2,15 - 3,3. 12 - 13. 15)
Pavol, služobník Boha a apoštol Ježiša Krista pre vieru Božích vyvolených a pre poznanie pravdy, ktorá na základe nábožnosti vedie k nádeji na večný život, ktorý pred večnými vekmi prisľúbil pravdovravný Boh, ale vo svojom čase zjavil svoje slovo v ohlasovaní, ktoré mi bolo zverené na rozkaz Boha, nášho Spasiteľa, - Títovi, pravému synovi podľa spoločnej viery: Milosť a pokoj od Boha Otca i od Pána Ježiša Krista, nášho Spasiteľa. Toto hovor, tak povzbudzuj a usvedčuj so všetkou rozhodnosťou. Nech nik tebou nepohŕda. Pripomínaj im, aby sa podriaďovali panovníkom a vrchnostiam, aby ich poslúchali a boli pripravení na každý dobrý skutok. Nech nikoho nepotupujú a nech nie sú hašteriví, nech sú mierni a prejavujú všemožnú vľúdnosť všetkým ľuďom. Aj my sme kedysi boli nerozumní a neposlušní. Blúdili sme, slúžili všelijakým žiadostiam a rozkošiam, žili sme v zlobe a závisti. Boli sme odporní a vzájomne sme sa nenávideli. Keď pošlem k tebe Artema alebo Tychika, ponáhľaj sa ku mne do Nikopolu. Rozhodol som sa totiž, že tam prezimujem. Zéna, znalca zákona, a Apolla starostlivo vystroj na cestu, aby im nič nechýbalo. Pozdravujú ťa všetci, čo sú so mnou. Pozdravuj tých, čo nás milujú vo viere. Milosť nech je s vami všetkými. Amen.
Evanjelium na liturgii
Mk 25. začalo (6, 30 - 45)
V tom čase sa apoštoli zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte!” Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty. Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.” On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!” Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?” Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!” Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.” Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, požehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb. A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov. A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud.
prípadne aj
Mt 11. začalo (5, 14 - 19)
Pán povedal svojim učeníkom: Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nazažnú a nepostavia pod mericu, ale na stojan, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediná jota ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová, a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.
Ak sa berie 2 možnosť
Evanjelium na utierni
Lk 67. začalo (12, 32 - 40)
Pán povedal: „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce. Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blažení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blažení. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.”
Apoštol na liturgii
291. začalo (2 Tim 1, 8 - 18)
Syn Timotej, nehanbi sa za svedectvo o našom Pánovi ani za mňa, jeho väzňa, ale trp spolu so mnou za evanjelium, posilňovaný mocou Boha. On nás spasil a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale zo svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali v Kristovi Ježišovi pred časmi vekov. No známou sa stala až teraz, keď sa zjavil náš Spasiteľ Ježiš Kristus. On zničil smrť a vyniesol na svetlo život a neporušiteľnosť skrze evanjelium a ja som ustanovený za jeho hlásateľa, apoštola a učiteľa. Preto aj toto trpím, ale sa nehanbím, lebo viem, komu som uveril, a som presvedčený, že má moc zachovať to, čo mi bolo zverené, až do onoho dňa. Maj za vzor zdravých slov to, čo si počul odo mňa, vo viere a v láske, ktoré sú v Kristovi Ježišovi. Zverený poklad chráň skrze Svätého Ducha, ktorý v nás prebýva. Vieš, že sa odo mňa odvrátili všetci, čo sú v Ázii, medzi nimi aj Fygelos a Hermogenés. Nech Pán preukáže milosrdenstvo Oneziforovmu domu, lebo často ma osviežil a nehanbil sa za moje reťaze, ale keď prišiel do Ríma, usilovne ma hľadal a našiel ma. - Nech mu Pán dá, aby v onen deň našiel milosrdenstvo u Pána. - A aké služby preukázal v Efeze, ty vieš najlepšie.
prípadne aj
208. začalo (Gal 3,23 - 4,5)
Bratia, kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. Veď skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi. Hovorím však: Kým je dedič maloletý, ničím sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého. Je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec. Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme podriadení živlom sveta. Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo.
Evanjelium na liturgii
Mk 37. začalo (8,34b - 9,1)
Pán povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?! Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.” A povedal im: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou.”
prípadne aj
Mk 25. začalo (6, 30 - 45)
V tom čase sa apoštoli zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte!” Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty. Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.” On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!” Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?” Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!” Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.” Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, požehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb. A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov. A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud.