« »

Piatok 12. týždňa po Päťdesiatnici.
Predsviatok Premenenia nášho Pána Ježiša Krista; svätý mučeník Eusignios.

[Obdobie uspenského pôstu.]

Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri Premeneniu.

184. začalo (2 Kor 7, 10 – 16)

Bratia, zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta spôsobuje smrť. Pozrite, čo znamená zarmútiť sa podľa Božej vôle: akú starosť to vo vás vyvolalo, akú obranu, aké rozhorčenie, akú bázeň, akú túžbu, akú horlivosť, aké potrestanie! Tým všetkým ste ukázali, že ste čistí v tej veci. A ak som vám písal, tak nie kvôli tomu, čo sa dopustil krivdy, ani kvôli tomu, čo ju znášal, ale preto, aby sa vám pred Bohom ukázala naša starosť, ktorú máme o vás. A to nás potešilo. Ale popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť; že pookrial na duchu zásluhou vás všetkých. Neostal som v hanbe, keď som sa vami pred ním chválil; ale ako všetko, čo sme vám hovorili, bolo pravdivé, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala pravdivá. A jeho vnútro je vám ešte viac naklonené, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho s bázňou a chvením prijali. Radujem sa, že vám môžem vo všetkom dôverovať.

125. začalo od polovice (1 Kor 1, 26 – 29)

Bratia, pozrite sa na svoje povolanie, že tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných, ani veľa urodzených; ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil to, čo je silné; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval.

Mk 9. začalo (2, 18 – 22)

V tom čase sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postili. Prišli k Ježišovi a pýtali sa ho: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?” Ježiš im povedal: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť. Nik neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy, ale nové víno do nových mechov.”

Mt 82. začalo (20, 29 – 34)

V tom čase, keď Ježiš vychádzal z Jericha, išiel za ním veľký zástup. A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Ako počuli, že tadiaľ ide Ježiš, vykríkli: „Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!” Zástup ich okríkal, aby mlčali; ale oni tým väčšmi kričali: „Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!” Ježiš zastal, zavolal si ich a povedal: „Čo chcete, aby som vám urobil?” Odpovedali mu: „Pane, nech sa nám otvoria oči.” Ježiš sa zľutoval nad nimi, dotkol sa ich očí a hneď videli a išli za ním.

Ex 24, 12 – 18

Pán povedal Mojžišovi: „Vystúp ku mne na vrch a zostaň tam! Dám ti kamenné tabule, zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby sa im uzákonili!“ Mojžiš a jeho služobník Jozue vstali a vystúpili na Boží vrch. Starším povedal: „Čakajte tu, kým sa k vám nevrátime! Hľa, Áron a Hur sú s vami. Ak niekto bude mať spor, nech sa obráti na nich!“ Mojžiš vystúpil na vrch a vrch zahalil oblak. Na Boží vrch Sinaj zostúpila Pánova sláva a oblak ho zahaľoval šesť dní. V siedmy deň Pán sprostred oblaku zavolal Mojžiša. Pred synmi Izraela bol vzhľad Pánovej slávy na končiari vrchu ako žeravý oheň. Mojžiš vstúpil doprostred oblaku a vystúpil na vrch. A bol tam na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí.

Ex 33, 11 – 23. 34, 4b. 5 – 6. 8a

V tých dňoch sa Pán rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom bol poslaný do tábora. Avšak služobník Jozue, Nunov syn, mladík, nevychádzal zo stánku. A Mojžiš povedal Pánovi: „Pozri, ty mi hovoríš: «Vyveď tento ľud!», ale neukázal si mi, koho pošleš so mnou. Povedal si mi: «Poznám ťa viac ako všetkých a máš u mňa milosť.» Ak som teda našiel milosť pred tebou, poznateľne mi zjav samého seba, aby som ťa videl: nech nájdem milosť pred tebou a nech pochopia, že tento národ je tvojím ľudom.“ A Pán mu hovorí: „Ja sám budem kráčať pred tebou a darujem ti odpočinok.“ Mojžiš mu povedal: „Ak ty sám nebudeš kráčať s nami, nevyvádzaj ma odtiaľ! A ako sa naozaj stane známym, že som u teba našiel milosť, ja i tvoj ľud, ak nie podľa toho, že budeš kráčať s nami?! A stanem sa slávnym, ja i tvoj ľud, nad všetky národy, ktoré sú na zemi.“ A Pán povedal Mojžišovi: „Toto tvoje slovo, ktoré si povedal, vykonám. Veď si našiel milosť predo mnou a poznám ťa viac ako všetkých.“ Mojžiš hovorí: „Ukáž mi svoju slávu.“ Povedal: „Ja pôjdem pred tebou so svojou slávou a vyslovím pred tebou aj svoje Pán. Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam.“ A povedal: „Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek nedokáže vidieť moju tvár a zostať nažive.“ A Pán povedal: „Hľa, pri mne je miesto. Budeš stáť na skale, kým neprejde moja sláva. Umiestnim ťa do skalnej trhliny a zatônim ťa svojou rukou, kým neprejdem. Snímem svoju ruku a vtedy ma uvidíš odzadu, ale moja tvár sa ti nezjaví.“ Mojžiš skoro ráno vstal a ráno vystúpil na vrch Sinaj, ako mu povedal Pán. A Pán zostúpil v oblaku a vyslovil Pánovo meno. Pán kráčal pred jeho tvárou a volal: „Pán je Boh súcitný a milostivý, veľmi trpezlivý, nesmierne milosrdný a pravdivý.“ Mojžiš rýchlo padol na zem a poklonil sa Pánovi.

1 Kr 19, 3b – 4a. 5 – 9a. 11 – 13a. 15a. 16b

V tých dňoch Eliáš prišiel do Bersaby, ktorá je v judejskej krajine, svojho sluhu nechal tam a sám kráčal na deň cesty do púšte. Prišiel, sadol si pod borievku, zaspal a tam pod stromom mal sen. Hľa, niekto sa ho dotkol a povedal mu: „Vstaň, jedz a pi!“ Eliáš sa pozrel a hľa: pri svojej hlave mal nekvasený jačmenný chlieb a krčah vody! Vstal, jedol, pil, obrátil sa a zaspal. Pánov anjel sa vrátil druhý raz, dotkol sa ho a povedal mu: „Vstaň, jedz a pi, lebo máš pred sebou dlhú cestu!“ Vstal, jedol, pil a kráčal v sile tohto pokrmu štyridsať dní a štyridsať nocí až po vrch Horeb. Tam vošiel do jaskyne a urobil si v nej príbytok. A hľa, zaznelo mu Pánovo slovo a Pán mu povedal: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!“ A hľa, Pán prechádzal okolo. Pred Pánom išiel veľký a silný vietor, ktorý trhá vrchy a láme skaly, ale Pán nebol vo vetre. Po vetre nastalo zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení bol oheň, ale Pán nebol v ohni. Po ohni prišiel jemný vánok – a tam bol Pán. Keď to Eliáš počul, zakryl si tvár svojím plášťom, vyšiel a zastal blízko jaskyne. A Pán mu povedal: „Choď, vráť sa svojou cestou, vyjdi na cestu Damaskej púšte a pomažeš Elizea, Safatovho syna, za proroka namiesto seba!“