Slová Jeremiáša, Helkiášovho syna, z kňazov, ktorí boli v Anatote, v Benjamínovej krajine.
Pán prehovoril ku mne takto: „Skôr, ako som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa; a skôr, ako si vyšiel z neho, som ťa posvätil; ustanovil som ťa za proroka národom.“
I povedal som: „Ach, Pane, Bože, veď ja neviem hovoriť, lebo som ešte dieťa.“
Ale Pán mi povedal: „Nehovor: ‚Som dieťa,‘ lebo pôjdeš, kamkoľvek ťa pošlem, a budeš hovoriť všetko, čo ti prikážem.
Neboj sa ich, veď ja som s tebou a budem ťa chrániť,“ hovorí Pán.
Potom Pán vystrel svoju ruku, dotkol sa mi úst a povedal mi: „Hľa, svoje slová vkladám do tvojich úst; pozri, dnes ti dávam moc nad národmi a kráľovstvami, aby si vytrhával a rúcal, ničil a pustošil, budoval a sadil.“
V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.
Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich.
Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli.
Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich.
Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“