« »

Streda 16. týždňa v Cezročnom období
alebo Svätého Apolinára, biskupa a mučeníka
(ľubovoľná spomienka)

R.: Moje ústa, Pane, budú hlásať tvoju spásu.
Aleluja, aleluja, aleluja. Semeno je Božie slovo, rozsievač je Kristus. Každý, kto ho nájde, bude žiť naveky.

Kniha proroka Jeremiáša   −   Jer 1, 1. 4-10

Ustanovil som ťa za proroka národom

Slová Jeremiáša, Helkiášovho syna, z kňazov, ktorí boli v Anatote, v Benjamínovej krajine.

Pán prehovoril ku mne takto: „Skôr, ako som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa; a skôr, ako si vyšiel z neho, som ťa posvätil; ustanovil som ťa za proroka národom.“

I povedal som: „Ach, Pane, Bože, veď ja neviem hovoriť, lebo som ešte dieťa.“

Ale Pán mi povedal: „Nehovor: ‚Som dieťa,‘ lebo pôjdeš, kamkoľvek ťa pošlem, a budeš hovoriť všetko, čo ti prikážem.

Neboj sa ich, veď ja som s tebou a budem ťa chrániť,“ hovorí Pán.

Potom Pán vystrel svoju ruku, dotkol sa mi úst a povedal mi: „Hľa, svoje slová vkladám do tvojich úst; pozri, dnes ti dávam moc nad národmi a kráľovstvami, aby si vytrhával a rúcal, ničil a pustošil, budoval a sadil.“

Kniha žalmov   −   Ž 71, 1-2. 3-4a. 5-6b. 15ab+17

R.: Moje ústa, Pane, budú hlásať tvoju spásu.
V teba, Pane, som dúfal; *
nebudem zahanbený naveky.
Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, *
nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi. R.
Buď mi ochrannou skalou a opevneným hradom *
na moju záchranu;
veď ty si moja opora a moje útočište. *
Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika. R.
Lebo ja, Pane, túžim za tebou, *
ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti.
Od matkinho lona mám v tebe oporu, *
od života matky si mojím ochrancom. R.
Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť *
a tvoju spásu deň čo deň.
Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti *
a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné. R.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 13, 1-9

Aleluja, aleluja, aleluja. Semeno je Božie slovo, rozsievač je Kristus. Každý, kto ho nájde, bude žiť naveky.
Priniesli stonásobnú úrodu

V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.

Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich.

Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli.

Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich.

Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“