« »

Svätý apoštolom rovný a veľký knieža Vladimír, pri svätom krste nazvaný Bazil.

Evanjelium na utierni: = svätému Vladimírovi.

Apoštol na liturgii: = svätému Vladimírovi; ak sa neslávi s bdením, prípadne aj = radové čítanie.

Evanjelium na liturgii: = svätému Vladimírovi; ak sa neslávi s bdením, prípadne aj = radové čítanie.

Jn 36. začalo (10, 9 – 16)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.

200. začalo (Gal 1, 11 – 19)

Bratia, oznamujem vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista. Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov. Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou, ani som nevystúpil do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku. Až po troch rokoch som vystúpil do Jeruzalema, aby som videl Petra, a zostal som uňho pätnásť dní. Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata.

157. začalo (1 Kor 14, 26b – 40)

Bratia, keď sa zídete, každý niečo má: dar chválospevu, náuky, zjavenia, jazykov, vysvetľovania; všetko nech je na budovanie. Ak niekto hovorí jazykmi, nech hovoria dvaja alebo nanajvýš traja, jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje. Ale keby nemal kto vysvetľovať, nech mlčí v cirkvi; nech hovorí sebe a Bohu. Proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech posudzujú. Keby dostal zjavenie iný zo sediacich, prvý nech mlčí. Lebo jeden po druhom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili. Prorocký duch je podriadený prorokom, veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Ako vo všetkých cirkvách u svätých vaše ženy nech v cirkvách mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako hovorí aj zákon. Ak sa chcú niečo naučiť, nech sa doma opýtajú svojich mužov, lebo sa nesluší, aby žena hovorila v cirkvi. Vari od vás vyšlo Božie slovo, alebo iba k vám prišlo? Ak si niekto myslí, že je prorok alebo duchovný, nech vie, že to, čo vám píšem, sú Pánove prikázania. Kto to neuzná, nebude uznaný. A tak, bratia moji, usilujte sa prorokovať a nebráňte hovoriť jazykmi. Ale nech sa všetko deje slušne a po poriadku.

Jn 35. začalo od polovice (10, 1 – 9)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.” Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.”

Mt 83. začalo od polovice (21, 12-14. 17-20)

V tom čase Ježiš vošiel do Božieho chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolce a povedal im: „Napísané je: ‚Môj dom sa bude volať domom modlitby.’ A vy z neho robíte lotrovský pelech.” V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil. I nechal ich, vyšiel von z mesta do Betánie a tam zostal. Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. Pri ceste videl jeden figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Preto mu povedal: „Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie.” A figovník hneď vyschol. Keď to učeníci videli, zadivili sa a povedali: „Ako to, že figovník tak naraz vyschol?”