Amaziáš, kňaz Betela, poslal odkaz izraelskému kráľovi Jeroboamovi: „Amos sa sprisahal proti tebe uprostred Izraelovho domu. Krajina už nemôže zniesť jeho reči, lebo Amos vraví: ‚Jeroboam zomrie pod mečom a Izrael pôjde ako zajatec zo svojej krajiny.‘“
A Amaziáš povedal Amosovi: „Choď, jasnovidec, bež do judejskej krajiny, tam jedz chlieb a tam prorokuj! V Beteli už neprorokuj, lebo tu je kráľova svätyňa a chrám kráľovstva.“
Amos odpovedal Amaziášovi: „Nie som prorok ani žiak proroka; ja som pastier a pestovateľ poľných fíg. No Pán ma vzal od stáda a povedal mi: ‚Choď, prorokuj môjmu ľudu, Izraelu!‘
Preto teraz počuj slovo Pána: Ty hovoríš: ‚Neprorokuj proti Izraelu a netrať slová proti Izákovmu domu!‘ Preto takto hovorí Pán: ‚Tvoja žena bude v meste neviestkou, tvoji synovia a tvoje dcéry padnú pod mečom a tvoje dedičné pole rozdelia meračským povrazom. Ty zomrieš v poškvrnenej krajine a Izrael pôjde ako zajatec zo svojej krajiny.‘“
Ježiš nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“
Vtedy si niektorí zákonníci povedali: „Tento sa rúha.“
Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: „Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď‘?
Ale aby ste vedeli, že syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“
A on vstal a odišiel domov.
Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.