« »

10. nedeľa v Cezročnom období

R.: Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil.
Aleluja, aleluja, aleluja. Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.

Prvá kniha kráľov   −   1 Kr 17, 17-24

Pozri, tvoj syn žije!

Ochorel syn ženy, panej domu. Choroba sa natoľko zhoršila, že napokon už ani nedýchal. Vtedy povedala Eliášovi: „Čo som ti urobila, muž Boží? Prišiel si mi pripomenúť moje neprávosti a usmrtiť môjho syna?“

Eliáš jej povedal: „Daj mi svojho syna!“

Vzal jej ho z lona, odniesol do hornej izby, v ktorej býval, uložil ho na svoje lôžko a takto volal k Pánovi: „Pane, môj Bože, chceš postihnúť nešťastím aj túto vdovu, u ktorej bývam, že necháš umrieť jej syna?“

Potom sa tri razy vystrel na chlapca a vzýval Pána: „Pane, môj Bože, prosím ťa, nech sa vráti duša tohto chlapca do jeho tela!“

Pán vyslyšal Eliášovu prosbu. Duša chlapca sa vrátila do jeho tela a ožil. Eliáš vzal chlapca, zniesol ho z hornej izby dolu do prízemia a odovzdal ho matke so slovami: „Pozri, tvoj syn žije!“

Tu žena povedala Eliášovi: „Teraz viem, že si muž Boží a že Pánovo slovo v tvojich ústach je pravdivé.“

Kniha žalmov   −   Ž 30, 2+4. 5-6. 11-12a+13b

R.: Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil.
Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil *
a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.
Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých, *
navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu. R.
Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí, *
vzdávajte vďaky jeho menu svätému.
Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, *
ale celý život jeho láskavosť.
Podvečer je nám hosťom plač *
a radosť nad ránom. R.
Čuj, Pane a zmiluj sa nado mnou; *
Pane, buď mi na pomoci.
Môj nárek si obrátil na tanec; *
Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť. R.

List Galaťanom   −   Gal 1, 11-19

Zjavil vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi

Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista. Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov.

Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou, ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.

Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 7, 11-17

Aleluja, aleluja, aleluja. Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.
Mládenec, hovorím ti, vstaň!

Ježiš išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta.

Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“

Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke.

Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud.“ A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.