Nedeľa
21. február 2016
meniny: Eleonóra
NEDEĽA DRUHÉHO TÝŽDŇA VEĽKÉHO PÔSTU - 14. deň Štyridsiatnice. Náš prepodobný otec Timotej zo Symbolov. Náš otec svätý Eustatios, arcibiskup veľkej Antiochie. 6. hlas, 6. utierňové evanjelium.
Evanjelium na utierni:
Lk 114. začalo (24, 36b - 53)
= radové o zmŕtvychvstaní.
Apoštol na liturgii sv. Bazila Veľkého:
304. začalo (Hebr 1,10 - 2,3)
= z radovej nedele.
Evanjelium na liturgii sv. Bazila Veľkého:
Mk 7. začalo (2, 1 - 12)
= z radovej nedele.
Evanjelium na utierni
Lk 114. začalo (24, 36b - 53)
V tom čase, keď Ježiš vstal z mŕtvych, zastal uprostred svojich učeníkov a povedal im: „Pokoj vám.” Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte, že ja mám.” Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?” Oni mu podali kúsok pečenej ryby a plást medu. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.” Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmam, a povedal im: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie a odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!” Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha. Amen.
Apoštol na liturgii sv Bazila Veľkého
304. začalo (Hebr 1,10 - 2,3)
„Ty, Pane, si na počiatku položil základy zeme; a nebesia sú dielom tvojich rúk. Ony sa pominú, ale ty zostaneš a všetci sťa odev zostarnú, zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú.“ A kedy ktorému z anjelov povedal: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám“? Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu? Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo. Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli.
Evanjelium na liturgii sv Bazila Veľkého
Mk 7. začalo (2, 1 - 12)
V tom čase Ježiš vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.” Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?” Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,’ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!’? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy” - povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.” A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.”