« »

Sobota 35. (34.) týždňa po Päťdesiatnici.
Svätý hieromučeník Klement, ankyrský biskup.
(Naša prepodobná matka Xénia Rímska – presun z nasledujúceho dňa.)
/Svätý mučeník Agatangel./
/predpôstne obdobie/

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Klementovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Klementovi.

295. začalo (2 Tim 3, 1 – 9)

Syn Timotej, vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Ľudia budú totiž milovať seba, milovať peniaze, budú chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru, zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha; budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň! Lebo z nich sú tí, čo sa vkrádajú do domov a podmaňujú si ľahké ženy, obťažené hriechmi a hnané rozličnými žiadostivosťami, ktoré sa stále učia, a nikdy nie sú schopné spoznať pravdu. Ako sa Jannés a Jambrés postavili proti Mojžišovi, tak aj oni odporujú pravde. Sú to ľudia so zvrátenou mysľou, neosvedčení vo viere. Ale ďaleko sa nedostanú, lebo všetkým bude zjavná ich nerozumnosť, ako bola aj tamtých.

334. začalo (Hebr 13, 7 – 16)

Bratia, pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru. Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky! Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami, lebo dobre je posilňovať srdce milosťou, a nie pokrmami, ktoré neosožili tým, čo z nich žili. Máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo slúžia stánku. Veď telá tých zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do Svätyne za hriech, sa spaľujú mimo tábora. Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud svojou krvou, trpel za bránou. Vyjdime teda k nemu von z tábora a znášajme jeho pohanenie. Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré chvália jeho meno. Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnosť, lebo v takých obetách má Boh záľubu.

Lk 103. začalo (20,45b – 21,4)

Pán povedal svojim učeníkom: „Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolce v synagógach a popredné miesta na hostinách. Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.” Keď sa rozhliadol, videl boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako tá vhodila dve drobné mince, a povedal: „Pravdu vám hovorím: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo títo všetci dávali dary Bohu zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.”

Jn 36. začalo (10, 9 – 16)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.