« »

Pondelok 32. týždňa po Päťdesiatnici.
Posviatok Narodenia Ježiša Krista.
Svätí 20 000 mučeníci upálení v Nikomédii.
(Pamiatka svätého hieromučeníka Eutymia, sardského biskupa – presun z 26. decembra.)

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätým mučeníkom.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätým mučeníkom.

53. začalo (Jak 2, 14 – 26)

Bratia, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? Ak sú brat alebo sestra nahí a chýba im každodenná obživa a niekto z vás by im povedal: „Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!“, ale nedal by im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. Ale niekto povie: „Ty máš vieru a ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa! Chceš vedieť, márnivý človeče, že viera bez skutkov je mŕtva? Nebol náš otec Abrahám ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval na oltári svojho syna Izáka? Vidíš, že viera spolupôsobila s jeho skutkami a že skutkami dosiahla viera dokonalosť. Tak sa splnilo Písmo, ktoré hovorí: „Abrahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.“ A bol nazvaný Božím priateľom. Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery. A nebola podobne ospravedlnená zo skutkov aj neviestka Rachab, keď prijala poslov a poslala ich inou cestou? Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.

96. začalo od polovice (Rim 8, 3 – 9)

Bratia, čo bolo nemožné zákonu pre slabosť ľudskej prirodzenosti, to uskutočnil Boh, keď pre hriech poslal svojho Syna v tele podobnom hriešnemu a v tele odsúdil hriech, aby sa ustanovenie zákona splnilo v nás, čo nekráčame podľa tela, ale podľa Ducha. Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj. Veď zmýšľanie podľa tela je nepriateľstvom voči Bohu, lebo sa nepodriaďuje Božiemu zákonu – a ani sa nemôže. A tak tí, čo žijú telesne, nemôžu sa páčiť Bohu. Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch.

Mk 48. začalo (10, 46b – 52)

V tom čase, keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Ježiš zastal a povedal, aby ho zavolali. Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!” On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?” Slepec mu odpovedal: „Učiteľ, aby som videl!” A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!” A hneď videl a šiel za ním po ceste.

Lk 51. začalo od polovice (10, 19 – 21)

Pán povedal svojim učeníkom: „Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.” V tej hodine zaplesal vo Svätom Duchu a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.”