« »

Streda 33. týždňa v Cezročnom období
alebo Výročie posviacky bazilík svätého Petra a svätého Pavla, apoštolov
(ľubovoľná spomienka)

R.: Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane.
Aleluja, aleluja, aleluja. Ja som si vás vyvolil zo sveta, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo, hovorí Pán.
R.: Pred očami pohanov vyjavil Pán svoju spásu.
Aleluja, aleluja, aleluja. Teba, Bože, chválime, teba, Pane, velebíme. Teba, Pane, oslavuje slávny zbor apoštolov.

Druhá kniha Machabejcov   −   2 Mach 7, 1. 20-31

Stvoriteľ sveta vám dá opäť dych a život

Zatkli sedem bratov aj ich matku. Kráľ ich dal trýzniť korbáčmi a remeňmi, a tak ich chcel donútiť jesť zakázané bravčové mäso.

Ale najväčší obdiv a úctivú spomienku si zaslúži ich matka. Veď videla za jediný deň zomierať sedem svojich synov a znášala to vyrovnane, pre nádej, ktorú mala v Pánovi. Každého osve povzbudzovala v materinskej reči. Naplnená hrdinským zmýšľaním svoju ženskú dušu upevňovala mužskou odvahou a hovorila im: „Neviem, ako ste sa objavili v mojom lone; ja som vám nedarovala ani dych ani život, ani vaše údy som neusporiadala ja, ale stvoriteľ sveta; on stvárňuje život človeka a dáva pôvod všetkému; on vám vo svojom milosrdenstve dá opäť dych a život, lebo vy teraz kvôli jeho zákonom nedbáte na seba.“

Antiochus bol presvedčený, že ním pohŕda, a ťažko znášal jej vyčítavý hlas. Už ostal len najmladší; a on ho nielen slovami prehováral, ale aj prísahou uisťoval, že ho urobí bohatým a šťastným, ak odpadne od otcovských zákonov, že bude jeho priateľom a zverí mu úrad. No mladík akoby ho ani nepočul. Preto si kráľ predvolal matku a naliehal na ňu, aby chlapca presvedčila a zachránila.

Keď ju dlho prehováral, sľúbila, že presvedčí svojho syna. Sklonila sa k nemu a na posmech ukrutnému tyranovi vravela v materinskej reči: „Syn môj, zmiluj sa nado mnou; ja som ťa deväť mesiacov nosila v živote, tri roky pridájala, živila som ťa a starostlivo opatrovala až do tohto veku. Prosím ťa, dieťa moje, pozri na nebo a na zem a na všetko, čo je v nich, a poznáš, že ich Boh stvoril z ničoho a že takisto povstalo ľudské pokolenie. Neboj sa tohoto kata, ale buď hoden svojich bratov a prijmi smrť, aby som ťa v deň onoho zmilovania opäť získala aj s tvojimi bratmi.“

Sotva prestala hovoriť, mladík vyhlásil: „Na čo čakáte? Kráľov rozkaz neposlúchnem; poslúcham iba príkazy zákona, ktorý dostali naši otcovia skrze Mojžiša. Ale ty, čo vymýšľaš to najhoršie proti Hebrejom, neujdeš Božej ruke.“

Kniha žalmov   −   Ž 17, 1. 5-6. 8+15

R.: Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane.
Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, *
všimni si moju prosbu pokornú.
Nakloň sluch k mojej modlitbe, *
čo plynie z perí úprimných. R.
Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, *
aby moje nohy nezakolísali.
K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. *
Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová. R.
Chráň ma ako zrenicu oka, *
skry ma v tôni svojich perutí.
Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár *
a až raz vstanem zo sna,
nasýtim sa pohľadom na teba. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 19, 11-28

Aleluja, aleluja, aleluja. Ja som si vás vyvolil zo sveta, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo, hovorí Pán.
Prečo si nedal moje peniaze peňazomencom?

Ježiš pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: ‚Obchodujte, kým sa nevrátim!‘

Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: ‚Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.‘

Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal.

Prišiel prvý a vravel: ‚Pane, tvoja mína získala desať mín.‘ On mu povedal: ‚Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.‘

Prišiel druhý a vravel: ‚Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.‘ Aj tomuto povedal: ‚Ty maj moc nad piatimi mestami.‘ Iný prišiel a hovoril: ‚Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.‘

On mu povedal: ‚Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?‘

A tým, čo tam stáli, povedal: ‚Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.‘

Oni mu vraveli: ‚Pane, veď má desať mín!‘

Hovorím vám: ‚Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!‘“

Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.

Skutky apoštolov   −   Sk 28, 11-16. 30-31

Tak sme prišli do Ríma

Po troch mesiacoch sme vyplávali na alexandrijskej lodi, čo zimovala na ostrove a mala v znaku Blížence. Prišli sme do Syrakúz a zostali sme tam tri dni. Potom sme stade odrazili a dostali sme sa do Régia. Na druhý deň začal viať južný vietor a za dva dni sme došli do Puteol. Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme u nich zostali sedem dní. A tak sme prišli do Ríma.

Dopočuli sa o nás tamojší bratia a prišli nám naproti až po Appiovo Fórum a k Trom Tabernám. Keď ich Pavol zazrel, vzdával Bohu vďaky a nadobudol úfnosť.

Keď sme prišli do Ríma, dovolili Pavlovi bývať oddelene len s vojakom, čo ho strážil.

Pavol potom zostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, čo k nemu prichádzali. Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou a bez prekážky.

Kniha žalmov   −   Ž 98, 1. 2-3b. 3c-4. 5-6

R.: Pred očami pohanov vyjavil Pán svoju spásu.
Spievajte Pánovi pieseň novú, *
lebo vykonal veci zázračné.
Víťazstvo je dielom jeho pravice *
a jeho svätého ramena. R.
Pán oznámil svoju spásu, *
pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť.
Rozpamätal sa na svoju dobrotu *
a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu. R.
Uzreli všetky končiny zeme *
spásu nášho Boha.
Na chválu Božiu jasaj, celá zem; *
plesajte, radujte sa a hrajte. R.
Hrajte Pánovi na citare, *
na citare a na harfe zunivej.
Za hlaholu trúb a poľníc *
jasajte pred tvárou Kráľa a Pána. R.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 14, 22-33

Aleluja, aleluja, aleluja. Teba, Bože, chválime, teba, Pane, velebíme. Teba, Pane, oslavuje slávny zbor apoštolov.
Rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode

Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim.

Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš.

Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.

Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“

Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“

On povedal: „Poď!“

Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“

Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“