Streda
28. október 2015
meniny: Dobromila
Streda 23. týždňa po Päťdesiatnici. A BUĎ: Svätí mučeníci Terencius a Neonilla. Náš prepodobný otec a tvorca kánonov Štefan Svätosávsky. ALEBO: Svätá mučenica Paraskeva z Ikónia.
Ak sa berie 1. možnosť:
Apoštol na liturgii:
264. začalo (1 Sol 2, 1 - 8)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Lk 56. začalo (11, 9 - 13)
= radové čítanie.
Ak sa berie 2. možnosť:
Apoštol na liturgii:
264. začalo (1 Sol 2, 1 - 8)
= radové čítanie, prípadne aj
181. začalo (2 Kor 6, 1 - 10)
= svätej Paraskeve.
Evanjelium na liturgii:
Lk 56. začalo (11, 9 - 13)
= radové čítanie, prípadne aj
Lk 33. začalo (7, 36 - 50)
= svätej Paraskeve.
Parémie na večierni, ak sa berie 2. možnosť:
Múd 5,15 - 6,3b
;
Múd 3, 1 - 9
;
Múd 4, 7 - 15
= všetky tri svätému Abramiovi Archimandritovi.
Ak sa berie 1 možnosť
Apoštol na liturgii
264. začalo (1 Sol 2, 1 - 8)
Bratia, viete, že sme k vám neprišli nadarmo. Ale po toľkom utrpení a potupovaní, ako viete, vo Filipách, vo svojom Bohu sme našli odvahu hlásať vám Božie evanjelium uprostred mnohých ťažkostí. Lebo naše povzbudzovanie nepochádza z omylu ani z nekalých pohnútok, ani nebolo falošné. Ale ako nás Boh vyskúšal, že nám možno zveriť evanjelium, tak hovoríme, nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia. Nikdy sme sa, ako viete, nezaliečali rečami, ani nás nehnalo lakomstvo, Boh je svedok, ani sme nehľadali slávu u ľudí, ani u vás, ani u iných. Hoci sme ako Kristovi apoštoli mohli zavážiť, boli sme medzi vami malí, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti. Tak sme po vás túžili, že by sme vám najradšej boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastné duše; takými drahými ste sa nám stali.
Evanjelium na liturgii
Lk 56. začalo (11, 9 - 13)
Pán povedal svojim učeníkom: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o chlieb, vari mu dá kameň? Alebo ak poprosí o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Svätého Ducha tým, čo ho prosia!”
Ak sa berie 2 možnosť
Apoštol na liturgii
264. začalo (1 Sol 2, 1 - 8)
Bratia, viete, že sme k vám neprišli nadarmo. Ale po toľkom utrpení a potupovaní, ako viete, vo Filipách, vo svojom Bohu sme našli odvahu hlásať vám Božie evanjelium uprostred mnohých ťažkostí. Lebo naše povzbudzovanie nepochádza z omylu ani z nekalých pohnútok, ani nebolo falošné. Ale ako nás Boh vyskúšal, že nám možno zveriť evanjelium, tak hovoríme, nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia. Nikdy sme sa, ako viete, nezaliečali rečami, ani nás nehnalo lakomstvo, Boh je svedok, ani sme nehľadali slávu u ľudí, ani u vás, ani u iných. Hoci sme ako Kristovi apoštoli mohli zavážiť, boli sme medzi vami malí, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti. Tak sme po vás túžili, že by sme vám najradšej boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastné duše; takými drahými ste sa nám stali.
prípadne aj
181. začalo (2 Kor 6, 1 - 10)
Bratia, ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. Veď hovorí: „V príhodnom čase som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti pomohol.“ Hľa, teraz je ten vhodný čas, teraz je deň spásy! Preto nikomu v ničom nedávame pohoršenie, aby táto služba bola bez hany. Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdeniach, v pôstoch, v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, vo Svätom Duchu, v nepokryteckej láske, v slove pravdy, v Božej moci; zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke, slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví, ako neznámi, a predsa známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí.
Evanjelium na liturgii
Lk 56. začalo (11, 9 - 13)
Pán povedal svojim učeníkom: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o chlieb, vari mu dá kameň? Alebo ak poprosí o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Svätého Ducha tým, čo ho prosia!”
prípadne aj
Lk 33. začalo (7, 36 - 50)
V tom čase ktorýsi farizej pozval Ježiša, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a zaujal miesto pri stole. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s myrom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala myrom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.” Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ!” „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?” Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu povedal: „Správne usudzuješ.” Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi myrom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.” A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.” Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?” On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!”
Parémie na večierni ak sa berie 2 možnosť
Múd 5,15 - 6,3b
Spravodliví žijú naveky; ich odmena je v Pánovi a starostlivosť o nich od Najvyššieho. Vďaka tomu prijmú nádherné kráľovstvo a veniec dobra z Pánovej ruky, lebo pravicou ich zatôni a ramenom ich ochráni. Namiesto plnej výzbroje si vezme svoju horlivosť a zo stvorených vecí urobí zbraň na potrestanie nepriateľov. Oblečie si pancier spravodlivosti a namiesto prilby si nasadí nepokrytecký súd. Namiesto nepremožiteľného štítu si zoberie nábožnosť a namiesto meča si naostrí prudký hnev; spolu s ním pôjde svet do boja proti bláznom. Budú biť dobre cielené strely hromov – z oblakov poletia do cieľa ako z dobre napätej kuše, sťa zo zbrane na hádzanie kameňov plnej hnevu poletí krupobitie. Rozbúri sa proti nim morská voda a prudko ich zaplavia rieky. Postaví sa proti nim silný vietor a rozpráši ich sťa víchrica. Porušovanie zákona spustoší celú zem a konanie zla prevráti tróny silných. Počujte teda, králi, a chápte; poučte sa, sudcovia končín zeme. Vnímajte, vy, ktorí vládnete nad množstvom a pýšite sa zástupmi národov, lebo mocou vás obdaroval Pán a silou Najvyšší.
Múd 3, 1 - 9
Duše spravodlivých sú v Božej ruke a trápenie sa ich nedotkne. V očiach nemúdrych boli považovaní za mŕtvych, ich odchod sa posudzoval ako zlo a ich kráčanie od nás ako zničenie – oni však sú v pokoji. Hoci totiž podľa mienky ľudí podstúpili trápenie, ich nádej je plná nesmrteľnosti. Po malom treste prijmú veľké dobrodenie, lebo Boh ich vyskúšal a našiel ich hodnými seba. Preveril ich ako zlato v taviacej peci a prijal ich ako celopalnú žertvu. V čase svojho navštívenia zažiaria a prebehnú sťa iskry cez trstinu. Budú súdiť národy, panovať nad ľuďmi a Pán bude medzi nimi kraľovať naveky. Tí, čo v neho dúfajú, pochopia pravdu a tí, čo sú verní v láske, zotrvajú pri ňom, lebo v jeho nábožných je milosť i milosrdenstvo a v jeho vyvolených je navštívenie.
Múd 4, 7 - 15
Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.