« »

Pondelok 30. týždňa v Cezročnom období

R.: Náš Boh je Boh spásy, on je náš Pán.
Aleluja, aleluja, aleluja. Tvoje slovo, Pane, je pravda; posväť nás pravdou.

List Rimanom   −   Rim 8, 12-17

Dostali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče

Bratia, sme dlžníkmi, ale nie telu, aby sme museli žiť podľa tela. Lebo ak budete žiť podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť.

Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“

Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení.

Kniha žalmov   −   Ž 68, 2+4. 6-7b. 20-21

R.: Náš Boh je Boh spásy, on je náš Pán.
Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, *
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou *
a v radosti sa veseliť. R.
On je otec sirôt a záchranca vdov, *
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, *
väzňov privádza k šťastiu. R.
Nech je velebený Pán deň čo deň; *
nesie nás Boh, naša spása.
Náš Boh je Boh spásy, *
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 13, 10-17

Aleluja, aleluja, aleluja. Tvoje slovo, Pane, je pravda; posväť nás pravdou.
Nebolo treba túto Abrahámovu dcéru vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?

Ježiš učil v sobotu v istej synagóge. Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať.

Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej choroby,“ a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.

Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!“

Pán mu odpovedal: „Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?“

Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.

Výročie posviacky chrámov, ktorých deň posviacky je neznámy
(slávnosť – len v konsekrovaných kostoloch)

R.: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi!
Aleluja, aleluja, aleluja. Vyvolil som si toto miesto a posvätil som ho, hovorí Pán; aby tam bolo moje meno naveky.

Kniha proroka Izaiáša   −   Iz 56, 1. 6-7

Cudzincov privediem na svoj svätý vrch

Toto hovorí Pán: „Zachovajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví.

A cudzincov, čo sa vinú k Pánovi, čo si ho ctia, čo milujú jeho meno a čo mu slúžia, všetkých, čo zachovávajú sobotu bez znesvätenia a pridŕžajú sa mojej zmluvy, privediem na svoj svätý vrch a naplním ich radosťou v mojom dome modlitby. Ich žertvy a ich obety mi budú potešením na mojom oltári; veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.“

Kniha žalmov   −   Ž 84, 3. 4. 5+10. 11

R.: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi!
Túži a zmiera moja duša *
po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo *
vznášajú sa k Bohu živému. R.
Veď aj vrabec si nájde príbytok *
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, *
môj kráľ a môj Boh. R.
Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome *
a bez prestania ťa velebia.
Bože, náš ochranca, pohliadni *
a pozri na tvár svojho pomazaného. R.
Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší *
než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha *
ako prebývať v stanoch hriešnikov. R.

Prvý list Korinťanom   −   1 Kor 3, 9c-11. 16-17

Ste Boží chrám

Bratia, vy ste Božia stavba.

Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus.

Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy.

Evanjelium podľa Jána   −   Jn 2, 13-22

Aleluja, aleluja, aleluja. Vyvolil som si toto miesto a posvätil som ho, hovorí Pán; aby tam bolo moje meno naveky.
Hovoril o chráme svojho tela

Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema.

V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“

Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“

Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“

Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“

Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“

Ale on hovoril o chráme svojho tela.

Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.