« »

Svätého Hieronyma, kňaza a učiteľa Cirkvi
(spomienka)

R.: Pane, chcem stále pamätať na teba.
Aleluja, aleluja, aleluja. Všetko pokladám za stratu a za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom.

Kniha Nehemiášova   −   Neh 2, 1-8

Ak uzná kráľ za dobré, pošli ma do mesta mojich otcov a ja ho znova postavím

Stalo sa to v mesiaci Nisan, v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa. Keď kráľ pil, ja som vzal víno a podal kráľovi; nebol som totiž v jeho nemilosti.

Kráľ mi povedal: „Čo si taký smutný? Vidím, že chorý nie si. Akiste ti smútok zviera srdce.“

Veľmi som sa zľakol a povedal som: „Kráľ môj, ži naveky. Ako by som nebol smutný, keď je mesto, v ktorom sú hroby mojich otcov, spustnuté a jeho brány vypálené ohňom?“

Kráľ sa ma opýtal: „Čo si teda želáš?“

Ja som sa pomodlil k Bohu v nebi a kráľovi som povedal: „Ak uzná kráľ za dobré a ak ti je tvoj sluha milý, pošli ma do Judey, do mesta, v ktorom sú hroby mojich otcov, a ja ho znova postavím.“

Tu sa ma kráľ opýtal – kráľovná sedela vedľa neho – „Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?“ A kráľ sa rozhodol, že ma pustí, keď som mu uviedol čas.

Potom som povedal kráľovi: „Ak uzná kráľ za dobré, nech mi dajú listy pre vládcov území za riekou, aby mi dovolili prejsť do Judey; aj list Azafovi, dozorcovi kráľových lesov, aby mi dal drevo na brány chrámovej veže, na mestské múry a na dom, v ktorom budem bývať.“

A kráľ mi to dal, lebo nado mnou bola dobrotivá ruka môjho Boha.

Kniha žalmov   −   Ž 137, 1-2. 3. 4-5. 6

R.: Pane, chcem stále pamätať na teba.
Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, *
keď sme si spomínali na Sion.
Na vŕby tejto krajiny *
vešali sme svoje citary. R.
Lebo tí, čo nás zajali, *
žiadali od nás spevy
a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: *
„Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“ R.
Akože môžeme spievať pieseň Pánovu *
v cudzej krajine?
Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, *
nech mi odumrie pravica. R.
Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, *
keby som nepamätal na teba,
keby som Jeruzalem nepovýšil *
za vrchol svojej radosti. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 9, 57-62

Aleluja, aleluja, aleluja. Všetko pokladám za stratu a za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom.
Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš

Ako Ježiš a jeho učeníci šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“

Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“

Inému vravel: „Poď za mnou!“

On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“

Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“

Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“

Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“