« »

Piatok 16. týždňa po Päťdesiatnici.
Posviatok Narodenia presvätej Bohorodičky.
Naša prepodobná matka Teodora Alexandrijská.
Svätý hieromučeník Autonomos – presun z nasledujúceho dňa.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, prípadne aj = svätej Teodore, a  = radové čítanie z nasledujúceho pondelka.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, prípadne aj = svätej Teodore, a  = radové čítanie z nasledujúceho pondelka.

217. začalo (Ef 1, 7 – 17)

Bratia, máme vykúpenie skrze Kristovu krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti, ktorou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti, keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo si v ňom predsavzal uskutočniť: v plnosti času zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi v ňom. Veď v ňom sme sa stali dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý všetko koná podľa rady svojej vôle, aby sme boli na chválu jeho slávy my, čo sme už prv dúfali v Krista. V ňom ste boli aj vy, keď ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a keď ste v neho uverili, označení pečaťou prisľúbeného Svätého Ducha, ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy. Preto keď som aj ja počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske k všetkým svätým, neprestávam za vás vzdávať vďaky, keď si na vás spomínam vo svojich modlitbách. Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia.

208. začalo (Gal 3, 23 – 29)

Bratia, kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. Veď skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.

219. začalo (Ef 1,22 – 2,3)

Bratia, Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista mu všetko položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom. Aj vás, hoci ste boli mŕtvi pre svoje previnenia a hriechy, v ktorých ste kedysi kráčali podľa veku tohto sveta, podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch. Medzi nimi sme kedysi žili aj my všetci, keď sme podľa žiadostí svojho tela robili, čo chcelo telo a myseľ, a tak sme boli prirodzenosťou deťmi hnevu ako ostatní.

Mk 32. začalo (8, 1 – 10)

V tom čase bol pri Ježišovi veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. Ak ich prepustím domov hladných, poomdievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.” Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?” Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?” Oni odpovedali: „Sedem.” Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek. Aj tie požehnal a kázal ich rozdať. I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.

Jn 28. začalo (8, 3 – 11)

V tom čase zákonníci a farizeji priviedli k Ježišovi ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?” Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.” A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?” Ona odpovedala: „Nik, Pane.” A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!”

Mk 48. začalo (10, 46b – 52)

V tom čase, keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Ježiš zastal a povedal, aby ho zavolali. Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!” On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?” Slepec mu odpovedal: „Učiteľ, aby som videl!” A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!” A hneď videl a šiel za ním po ceste.