« »

Streda 11. týždňa po Päťdesiatnici.
Predsviatok Premenenia nášho Pána Ježiša Krista.
Svätý mučeník Eusignios.
/Obdobie uspenského pôstu./

Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri Premeneniu.

173. začalo (2 Kor 3, 4 – 11)

Bratia, takto dôverujeme Bohu skrze Krista. Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje. Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.

175. začalo (2 Kor 4, 1 – 6)

Bratia, keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme. Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí. A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. Im, neveriacim, boh tohto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha. Veď nie seba hlásame, ale Krista Ježiša, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. Lebo Boh, ktorý povedal, aby z temnôt zažiarilo svetlo, zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.

Mt 96. začalo (23, 29 – 39)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky a hovoríte: ‚Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.’ A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov. Vy už dovŕšte mieru svojich otcov! Hadi, hadie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla? Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, učiteľov múdrosti a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať vo svojich synagógach a prenasledovať z mesta do mesta, aby na vás padla všetka spravodlivá krv, vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna, ktorého ste zabili medzi chrámom a oltárom. Veru, hovorím vám: To všetko padne na toto pokolenie. Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste! Hľa, váš dom vám ostáva pustý. Lebo vám hovorím: Odteraz ma neuvidíte, až kým nebudete hovoriť: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.’”

Mt 99. začalo (24, 13 – 28)

Pán povedal svojim učeníkom: Ten, kto vytrvá do konca, bude spasený. Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec. Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel – kto číta, nech pochopí: vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr; kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu, a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si svoj plášť. Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude. A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia. Keby vám vtedy niekto povedal: ‚Hľa, tu je Kristus’ alebo: ‚Tamto je,’ neverte. Lebo vystúpia falošní kristovia a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. Hľa, hovorím vám to vopred. Keby vám teda povedali: ‚Hľa, je na púšti,’ nevychádzajte; ‚Hľa, skrýva sa v dome,’ neverte. Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka. Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.

Ex 24, 12 – 18

Pán povedal Mojžišovi: „Vystúp ku mne na vrch a zostaň tam! Dám ti kamenné tabule, zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby sa im uzákonili!“ Mojžiš a jeho služobník Jozue vstali a vystúpili na Boží vrch. Starším povedal: „Čakajte tu, kým sa k vám nevrátime! Hľa, Áron a Hur sú s vami. Ak niekto bude mať spor, nech sa obráti na nich!“ Mojžiš vystúpil na vrch a vrch zahalil oblak. Na Boží vrch Sinaj zostúpila Pánova sláva a oblak ho zahaľoval šesť dní. V siedmy deň Pán sprostred oblaku zavolal Mojžiša. Pred synmi Izraela bol vzhľad Pánovej slávy na končiari vrchu ako žeravý oheň. Mojžiš vstúpil doprostred oblaku a vystúpil na vrch. A bol tam na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí.

Ex 33, 11 – 23. 34, 4b. 5 – 6. 8a

V tých dňoch sa Pán rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom bol poslaný do tábora. Avšak služobník Jozue, Nunov syn, mladík, nevychádzal zo stánku. A Mojžiš povedal Pánovi: „Pozri, ty mi hovoríš: «Vyveď tento ľud!», ale neukázal si mi, koho pošleš so mnou. Povedal si mi: «Poznám ťa viac ako všetkých a máš u mňa milosť.» Ak som teda našiel milosť pred tebou, poznateľne mi zjav samého seba, aby som ťa videl: nech nájdem milosť pred tebou a nech pochopia, že tento národ je tvojím ľudom.“ A Pán mu hovorí: „Ja sám budem kráčať pred tebou a darujem ti odpočinok.“ Mojžiš mu povedal: „Ak ty sám nebudeš kráčať s nami, nevyvádzaj ma odtiaľ! A ako sa naozaj stane známym, že som u teba našiel milosť, ja i tvoj ľud, ak nie podľa toho, že budeš kráčať s nami?! A stanem sa slávnym, ja i tvoj ľud, nad všetky národy, ktoré sú na zemi.“ A Pán povedal Mojžišovi: „Toto tvoje slovo, ktoré si povedal, vykonám. Veď si našiel milosť predo mnou a poznám ťa viac ako všetkých.“ Mojžiš hovorí: „Ukáž mi svoju slávu.“ Povedal: „Ja pôjdem pred tebou so svojou slávou a vyslovím pred tebou aj svoje Pán. Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam.“ A povedal: „Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek nedokáže vidieť moju tvár a zostať nažive.“ A Pán povedal: „Hľa, pri mne je miesto. Budeš stáť na skale, kým neprejde moja sláva. Umiestnim ťa do skalnej trhliny a zatônim ťa svojou rukou, kým neprejdem. Snímem svoju ruku a vtedy ma uvidíš odzadu, ale moja tvár sa ti nezjaví.“ Mojžiš skoro ráno vstal a ráno vystúpil na vrch Sinaj, ako mu povedal Pán. A Pán zostúpil v oblaku a vyslovil Pánovo meno. Pán kráčal pred jeho tvárou a volal: „Pán je Boh súcitný a milostivý, veľmi trpezlivý, nesmierne milosrdný a pravdivý.“ Mojžiš rýchlo padol na zem a poklonil sa Pánovi.

1 Kr 19, 3b – 4a. 5 – 9a. 11 – 13a. 15a. 16b

V tých dňoch Eliáš prišiel do Bersaby, ktorá je v judejskej krajine, svojho sluhu nechal tam a sám kráčal na deň cesty do púšte. Prišiel, sadol si pod borievku, zaspal a tam pod stromom mal sen. Hľa, niekto sa ho dotkol a povedal mu: „Vstaň, jedz a pi!“ Eliáš sa pozrel a hľa: pri svojej hlave mal nekvasený jačmenný chlieb a krčah vody! Vstal, jedol, pil, obrátil sa a zaspal. Pánov anjel sa vrátil druhý raz, dotkol sa ho a povedal mu: „Vstaň, jedz a pi, lebo máš pred sebou dlhú cestu!“ Vstal, jedol, pil a kráčal v sile tohto pokrmu štyridsať dní a štyridsať nocí až po vrch Horeb. Tam vošiel do jaskyne a urobil si v nej príbytok. A hľa, zaznelo mu Pánovo slovo a Pán mu povedal: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!“ A hľa, Pán prechádzal okolo. Pred Pánom išiel veľký a silný vietor, ktorý trhá vrchy a láme skaly, ale Pán nebol vo vetre. Po vetre nastalo zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení bol oheň, ale Pán nebol v ohni. Po ohni prišiel jemný vánok – a tam bol Pán. Keď to Eliáš počul, zakryl si tvár svojím plášťom, vyšiel a zastal blízko jaskyne. A Pán mu povedal: „Choď, vráť sa svojou cestou, vyjdi na cestu Damaskej púšte a pomažeš Elizea, Safatovho syna, za proroka namiesto seba!“