« »

NEDEĽA 8. TÝŽDŇA PO PÄŤDESIATNICI.
Pamiatka svätých otcov šiestich ekumenických snemov.
(Naša prepodobná matka Makrína, sestra Bazila Veľkého.)
(Náš prepodobný otec Dios.)

7. hlas, 8. utierňové evanjelium.

Evanjelium na utierni: = radové o zmŕtvychvstaní.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, a  = svätým otcom.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, a  = svätým otcom.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri svätému Eliášovi.

Jn 64. začalo (20, 11 – 18)

V tom čase Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?” Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.” Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?” Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.” Ježiš ju oslovil: „Mária!” Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,” čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Nedotýkaj sa ma, veď som ešte nevystúpil k svojmu Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.” Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej toto povedal.

124. začalo (1 Kor 1, 10 – 18)

Bratia, prosím vás v mene nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku. Lebo tí, ktorí sú z Chloinho domu, mi o vás, bratia moji, oznámili, že sú medzi vami sváry. Myslím na to, že každý z vás hovorí: „Ja som Pavlov,“ „Ja Apollov,“ „Ja zasa Kéfasov,“ „A ja Kristov.“ Je Kristus rozdelený? Vari bol Pavol za vás ukrižovaný? Alebo v Pavlovom mene ste boli pokrstení? Ďakujem Bohu, že som nikoho z vás nepokrstil, okrem Krispa a Gaia, aby nik nemohol povedať, že ste pokrstení v mojom mene. Ba pokrstil som aj Stefanov dom. Inak neviem, či by som bol ešte niekoho pokrstil. Lebo Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž. Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou.

334. začalo (Hebr 13, 7 – 16)

Bratia, pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru. Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky! Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami, lebo dobre je posilňovať srdce milosťou, a nie pokrmami, ktoré neosožili tým, čo z nich žili. Máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo slúžia stánku. Veď telá tých zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do Svätyne za hriech, sa spaľujú mimo tábora. Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud svojou krvou, trpel za bránou. Vyjdime teda k nemu von z tábora a znášajme jeho pohanenie. Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré chvália jeho meno. Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnosť, lebo v takých obetách má Boh záľubu.

Mt 58. začalo (14, 14b – 22)

V tom čase Ježiš videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.” Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!” Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.” On povedal: „Prineste mi ich sem!” Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí. A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy.

Jn 56. začalo (17, 1 – 13)

V tom čase Ježiš pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby tvoj Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene. Tých, ktorých si mi dal, som ochránil a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú.”

1 Kr 17, 1 – 24

Eliášovi sa dostalo Pánovo slovo a povedal Achabovi: „Ako žije Pán, Izraelov Boh, v ktorého službe stojím, nebude v týchto rokoch rosa ani dážď, iba na moje slovo.“ A Eliášovi sa dostalo Pánovo slovo: „Choď odtiaľto na východ a skry sa pri potoku Chorrat, ktorý je pred Jordánom! Vodu budeš piť z potoka a havranom som prikázal, aby ťa tam kŕmili.“ Eliáš urobil podľa Pánovho slova a usadil sa pri potoku Chorrat pred Jordánom. Havrany mu prinášali chleby a mäso ráno, chleby a mäso večer a vodu pil z potoka. Po niekoľkých dňoch potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa. Vtedy sa Eliášovi dostalo Pánovo slovo: „Vstaň, choď do sidonskej Sarepty a zostaň tam. Veď, hľa, istej vdove som tam prikázal, aby ťa živila!“ Vstal teda, išiel do sidonskej Sarepty, prišiel k mestskej bráne a hľa: vdova tam zbierala drevo. Eliáš na ňu zavolal: „Prines mi trocha vody v nádobe, aby som sa napil!“ Išla mu priniesť a Eliáš na ňu zavolal: „Prines mi vo svojej ruke aj krajec chleba, aby som si zajedol!“ Žena povedala: „Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám nič upečené, iba priehrštie múky v džbáne a trocha oleja v krčahu. Hľa, pozbieram dve triesky dreva a pôjdem, pripravím to sebe i svojim deťom. Zjeme to a zomrieme.“ Eliáš jej povedal: „Maj odvahu! Choď a rob podľa svojho slova, ale najprv z toho priprav malý peceň pre mňa a dones mi ho! Sebe a svojim deťom urobíš neskôr. Lebo takto hovorí Pán, Boh Izraela: «Z múky v džbáne neubudne a oleja v krčahu sa neumenší až do dňa, keď Pán dá krajine dážď.» Žena išla, urobila podľa Eliášovho slova a priniesla mu. A jedol on, ona i jej deti. Od toho dňa múky z džbána neubudlo a oleja z krčaha sa neumenšilo podľa Pánovho slova, ktoré hovoril prostredníctvom Eliáša. Po týchto udalostiach ochorel syn tej ženy, majiteľky domu, a choroba sa mu tak veľmi zhoršila, že už prestal dýchať. Vtedy povedala Eliášovi: „Čo ja mám s tebou, Boží muž? Prišiel si mi pripomenúť môj hriech a usmrtiť môjho syna?!“ Eliáš jej povedal: „Daj mi svojho syna!“ Potom jej ho vzal z lona a vyniesol ho do hornej izby, v ktorej býval, uložil ho na svoje lôžko a takto volal k Pánovi: „Pane, môj Bože, chceš aj ženu, u ktorej som hosťom, urobiť nešťastnou, že usmrcuješ jej syna?“ Potom sa tri razy vystrel nad chlapca, volal k Pánovi a hovoril: „Pane, môj Bože, nech sa, prosím, vráti duša tohto chlapca do jeho tela!“ Pán vyslyšal Eliášov hlas, chlapcova duša sa vrátila do jeho tela a ožil. Potom Eliáš chlapca vzal, zniesol ho z hornej izby do domu, odovzdal ho jeho matke a povedal jej: „Pozri, tvoj syn žije!“ Žena vravela Eliášovi: „Hľa, pochopila som, že ty si Boží človek a že Pánovo slovo, ktoré máš v ústach, je pravdivé.“

1 Kr 18, 1. 17-42. 45-46. 19, 1-16

V treťom roku Achabovho kraľovania sa Eliášovi Tesbanovi dostalo Pánovo slovo: „Choď ukáž sa Achabovi, potom dám dážď na zem!“ Keď Achab zazrel Eliáša, spýtal sa ho: „To si ty, záhubca Izraela?“ Odpovedal: „Nie ja zapríčiňujem záhubu Izraela, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Pánove príkazy a šli ste za bálmi. Teraz však pošli a daj zvolať ku mne celý Izrael na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat Bálových prorokov a štyristo prorokov Ašery, ktorí jedia z Jezabelinho stola!“ Achab poslal ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrch Karmel. Vtedy Eliáš pristúpil ku všetkému ľudu a hovoril: „Dokedy budete kuľhať na dve strany? Ak je Pán Bohom, choďte za ním, ak Bál, choďte za tým!“ Ľud mu nič neodpovedal. A Eliáš hovoril ľudu: „Ja sám som zostal z Pánových prorokov, prorokov Bálových je však štyristopäťdesiat mužov. Nech nám dajú dva býky. Oni nech si vyberú jedného býčka, nech ho rozsekajú, pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Potom ja pripravím druhého býčka, položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň. Potom vzývajte meno svojho boha a ja budem vzývať meno Pánovo. A Boh, ktorý odpovie ohňom, ten je Boh.“ Všetok ľud na to odpovedal: „Návrh je dobrý!“ Eliáš hovoril Bálovým prorokom: „Vyberte si jedného býčka a pripravte prví, lebo vás je viac. A vzývajte meno svojho boha, ale oheň nepodkladajte!“ Vzali teda býčka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána až do poludnia vzývali Bálovo meno: „Bál, vyslyš nás!“ No nebolo hláska, nebolo odpovede. I skákali okolo oltára, ktorý spravili. Napoludnie sa im Eliáš posmieval: „Kričte nahlas, je predsa boh! Azda je zamestnaný, alebo sa utiahol, alebo odcestoval, alebo azda spí, nech sa zobudí!“ Kričali teda nahlas, potom si podľa svojho zvyku mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou. Prešlo aj poludnie a oni vykrikovali až do času obety, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si nevšímal. Vtedy hovoril Eliáš všetkému ľudu: „Poďte ku mne!“ Všetok ľud pristúpil k nemu a on opravil zborený Pánov oltár. Eliáš vzal dvanásť kameňov podľa počtu synov Jakuba, ktorému Pán povedal: „Izrael bude tvoje meno.“ Z kameňov postavil oltár v Pánovom mene a okolo oltára urobil jarček na dve sey zrna. Poukladal drevo, rozsekal býčka a položil ho na drevo. Potom povedal: „Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu a na drevo!“ Nato vravel: „I druhý raz!“ Urobili to aj druhý raz. Vtedy povedal: „I tretí raz!“ A spravili to aj tretí raz, takže voda tiekla okolo oltára, aj jarček naplnila voda. Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: „Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli a ja som tvoj služobník a že som toto všetko urobil na tvoje slovo! Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech sa tento ľud dozvie, že ty si Pán, Boh, a že ty si obrátil ich srdce späť!“ Vtom spadol Pánov oheň a strávil obetu, drevo, kamene, zem a zlízal aj vodu, ktorá bola v jarčeku. Keď to všetok ľud videl, padol na tvár a hovoril: „Pán je Boh! Pán je Boh!“ Nato im Eliáš povedal: „Pochytajte Bálových prorokov, nech z nich neujde ani jeden.“ Pochytali ich a Eliáš ich dal zaviesť k potoku Kišon a tam ich dal pobiť. Potom Eliáš povedal Achabovi: „Vystúp, jedz a pi, lebo počuť čľapot dažďa!“ A Achab vystúpil jesť a piť. Eliáš však vyšiel na vrchol Karmelu, skrčil sa k zemi, tvár si dal medzi kolená a pomodlil sa k Pánovi. O chvíľu sa nebo zatiahlo oblakmi, strhol sa vietor a veľký dážď Achab sadol do voza a išiel do Jezraelu. Na Eliáša sa však zniesla Pánova ruka, opásal si bedrá a bežal pred Achabom až ta, kadiaľ sa ide do Jezraelu. Achab rozpovedal Jezabel všetko, čo urobil Eliáš, aj to, ako pobil mečom všetkých prorokov. Nato poslal Jezabel k Eliášovi posla s odkazom: „Nech mi bohovia urobia toto a toto nech mi pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich!“ On sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do Bersaby, ktorá patrí Júdsku, nechal svojho sluhu tam a sám išiel na deň cesty na púšť. Keď došiel, sadol si pod borievku, žiadal si zomrieť a hovoril: „Teraz už dosť, Pane! Vezmi si môj život! Veď ja nie som lepší ako moji otcovia!“ Ľahol si a usnul pod borievkou. Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vezmi a jedz!“ Pozrel sa a hľa, pri hlave mal užiarený podpopolný pecník a krčah vody! Jedol teda, napil sa a opäť zaspal. Tu prišiel Pánov anjel druhý raz, dotkol sa ho a povedal: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu!“ Vstal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb. Tam vošiel do jaskyne a prenocoval v nej. Tu ho oslovil Pán a spýtal sa ho: „Čo tu robíš, Eliáš?“ 10 On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána Boha zástupov! Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal za mojím životom však sliedia, chcú mi ho vziať.“ On mu povedal: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. Keď to Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom prehovoril k nemu akýsi hlas a pýtal sa: „Čo tu robíš, Eliáš?“ Odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov. Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal a za mojím životom sliedia, chcú mi ho vziať.“ Pán mu povedal: „Vstaň, vráť sa svojou cestou na Damaskú púšť a keď dôjdeš, pomaž Hazaela za kráľa nad Aramom, Namsiho syna Jehua pomaž za kráľa nad Izraelom a Safatovho syna Elizea z Abelmehuly pomaž za proroka namiesto seba!“

1 Kr 19, 19bd. 20a. 21b + 2 Kr 2, 1. 6-14

V tých dňoch Eliáš našiel Elizea, Safatovho syna, ako práve oral. Eliáš prešiel popri ňom a hodil naňho svoj plášť. Elizeus zanechal voly, bežal za Eliášom a posluhoval mu. Keď Pán chcel Eliáša vziať vo víchrici do neba, Eliáš a Elizeus išli z Galgaly. Eliáš povedal Elizeovi: „Ostaň tu, lebo Pán ma poslal k Jordánu!“ Elizeus odpovedal: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!“ Išli teda obidvaja. Ale išli aj päťdesiati muži z prorockých synov. Oni sa postavili obďaleč stranou, tí dvaja však stáli pri Jordáne. Vtom vzal Eliáš svoj plášť, zvinul ho, udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu. Keď prešli, Eliáš povedal Elizeovi: „Žiadaj si, čo mám pre teba urobiť, prv ako budem od teba vzatý!“ Elizeus odpovedal: „Nech je na mne dvojnásobne tvoj duch!“ Odpovedal: „Ťažkú vec si žiadaš. Ak ma však budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, stane sa ti to. Ak nie, nestane sa.“ A ako išli v rozhovore, zrazu ich oddelil od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba. Keď to Elizeus videl, zvolal: „Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!“ A viac ho nevidel. Nato si chytil odev a roztrhol si ho na dva kusy. Potom zdvihol Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, vrátil sa a zastal pri brehu Jordána. Vzal Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, udrel vodu a povedal: „Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?“ A keď udrel vodu, rozdelila sa na dve strany a Elizeus prešiel po suchu.