« »

Štvrtok 8. týždňa po Päťdesiatnici.
Svätý hieromučeník Aténogenés a jeho desiati učeníci.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie.

Parémie na večierni, ak sa berie 2. možnosť: ; ; = všetky tri svätému Pavlovi.

147. začalo (1 Kor 10,28 – 11,7)

Bratia, ak vám niekto povie: „Toto bolo obetované modlám,“ nejedzte to kvôli tomu, čo vás upozornil, a kvôli svedomiu, pričom nemyslím na tvoje vlastné svedomie, ale na svedomie toho druhého. Veď prečo by malo svedomie iného odsúdiť moju slobodu? Ak ja niečo s vďakou požívam, prečo by ma mal niekto tupiť za to, za čo ja vzdávam vďaky?! Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu. Nebuďte na pád ani Židom, ani Grékom, ani Božej cirkvi, ako sa aj ja chcem páčiť všetkým vo všetkom a nehľadám, čo mne vyhovuje, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení. Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista. Chválim vás, že vo všetkom na mňa pamätáte a zachovávate to, čo som vám odovzdal, ako som vám to odovzdal. Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy muž a hlavou Krista Boh. Každý muž, ktorý sa modlí alebo prorokuje so zahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu. A každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu: je to to isté, ako keby sa dala oholiť. Lebo ak sa žena nezahaľuje, nech sa dá aj ostrihať. Ale ak je pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje. Muž si nemusí zahaľovať hlavu, lebo je obrazom a slávou Boha, no žena je slávou muža.

Mt 69. začalo (16, 24 – 28)

Pán povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom kráľovstve.”

Jób 2, 1 – 10

V ktorýsi deň zasa prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan a postavil sa pred Pána. A Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Pánovi: „Chodil som krížom-krážom po zemi.“ Pán povedal satanovi: „A všimol si si môjho služobníka Jóba, že mu niet rovného na zemi? Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého. Podnes si zachoval svoju dokonalosť, a ty si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny trápil!“ Satan odpovedal Pánovi: „Kožu za kožu! Všetko, čo človek má, dá za svoj život! Ale vztiahni ruku a zasiahni jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí!“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!“ Satan sa vzdialil spred Pánovej tváre a ranil Jóba ukrutným vredom od päty nôh až po temeno hlavy. Takže Jób si vzal črepinu, aby sa mal čím oškrabovať, a utiahol sa na smetisko. Jeho žena mu povedala: „Ešte sa držíš svojej dokonalosti?! Prekľaj Pána a zhyň!“ On jej však povedal: „Hovoríš, ako len hlúpe ženy hovoria. Azda máme len dobré brať od Pána, a zlé prijať by sme nemali?“ V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami.

Múd 5, 1 – 13

Vtedy spravodlivý bude stáť s veľkou odvahou pred tvárou tých, čo ho sužovali a neuznávali jeho námahy. Tí, ktorí to uvidia, budú zmätení veľkým strachom, a zmeravejú z neočakávanej záchrany. S ľútosťou si budú vravieť a v tiesni ducha budú vzdychať: „To je ten, z ktorého sme si kedysi robili posmech a znevažujúce príslovia. My hlupáci, jeho život sme považovali za šialenstvo a jeho koniec za potupný. A hľa, pripočítali ho medzi Božích synov a jeho údel je medzi svätými! Teda my sme zablúdili z cesty pravdy, nám nesvietilo svetlo spravodlivosti a nám nežiarilo Slnko. Naplnili sme sa chodníkmi neprávosti a záhuby, kráčali sme neprechodnou púšťou a nepoznali sme Pánove cesty. Čo nám pomohla namyslenosť? Čo nám osožilo imanie s vystatovaním? Toto pominulo všetko ako tieň, tak ako letmá zvesť. Ako loď, čo brázdi rozvlnené more, keď prešla, stopy po nej nenájdeš, ani znaku na vlnách po jej kormidle, alebo ako keď vtáča vzduchom preletí, nemožno nájsť nijaký znak, kade letelo: iba šumom krídel udiera ľahký vzduch a rozráža ho silou pískania, máva krídlami a razí si cestu pred sebou, ale potom niet znaku po jeho prelete; alebo ako keď sa šíp vystrelí do cieľa, preťatý vzduch sa hneď zleje dovedna, takže jeho dráhu nepoznať; tak sme aj my – narodení – zomreli; nemohli sme ani náznak čnosti ukázať, lež vo svojej zlobe boli sme schvátení.“

Sir 2, 6 – 13

Dôveruj v Boha a on ťa vyslobodí, urob priamou svoju cestu a dúfaj v neho! Zachovaj si bázeň pred ním a vydrž v nej do staroby! Ktorí sa bojíte Pána, čakajte až sa zmiluje, neodkloňte sa od neho, aby ste neklesli. Ktorí sa bojíte, majte k nemu dôveru, a vaša odmena vás neminie. Ktorí sa bojíte Pána, dúfajte v neho, a na vaše oblaženie príde jeho zľutovanie. Ktorí sa bojíte Pána, milujte ho, a vaše srdcia sa dožijú jasnosti. Synovia, pozrite na dávne pokolenia a vedzte, že nikoho nestihlo zahanbenie, kto dúfal v Pána. Ktože bol opustený, ak vytrval pri jeho prikázaniach? Kýmže opovrhol, ak ho niekto vzýval? Lebo Boh je dobrotivý a milosrdný a odpúšťa viny, keď nastane súženie, ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú.