« »

Pondelok 8. týždňa po Päťdesiatnici.
Zhromaždenie k svätému archanjelovi Gabrielovi.
Náš prepodobný otec Štefan Svätosávsky.
/Náš otec svätý Julián, kenomanijský biskup./

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = Zhromaždeniu.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = Zhromaždeniu.

142. začalo (1 Kor 9, 13 – 18)

Bratia, azda neviete, že tí, čo konajú posvätnú službu, jedia z toho, čo je vo svätyni, a tí, čo slúžia pri oltári, majú z oltára podiel? Tak nariadil aj Pán tým, čo zvestujú evanjelium, aby žili z evanjelia. No ja som nič z toho nepoužil. A toto nepíšem preto, aby to bolo aj v mojom prípade, lebo radšej zomriem, ako by mal niekto zmariť túto moju chválu. Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal. Ak to robím z vlastnej vôle, mám odmenu, ale ak nie z vlastnej vôle, je to služba, ktorá mi je zverená. Aká je teda moja odmena? Že keď hlásam evanjelium, predkladám ho zadarmo a nevyužívam svoje právo pri evanjeliu.

305. začalo (Hebr 2, 2 – 10)

Bratia, ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli, a Boh ju dosvedčoval znameniami, zázrakmi a rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Svätého Ducha podľa svojej vôle. Veď nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme. Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste: „Čože je človek, že naň pamätáš, alebo syn človeka, že ho navštevuješ? Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a všetko si mu podrobil pod nohy.“ Keď mu teda všetko podrobil, nenechal nič, čo by mu nebolo podrobené. Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podrobené, ale vidíme, že ten, ktorý bol učinený o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých. Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením.

Mt 65. začalo (16, 1 – 6)

V tom čase prišli k Ježišovi farizeji a saduceji a pokúšali ho. Žiadali ho, aby im ukázal znamenie z neba. Ale on im povedal: „Keď sa zvečerí, hovorievate: ‚Bude pekne, lebo sa červenie nebo;’ a ráno: ‚Nebo je zachmúrené a červené, dnes bude búrka.’ Vzhľad oblohy viete posúdiť, a znamenia časov neviete?! Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba znamenie Jonášovo.” Nechal ich tam a odišiel. Učeníci prišli na druhý breh. Zabudli si vziať chlieby a Ježiš im povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov a saducejov!”

Lk 51. začalo (10, 16 – 21)

Pán povedal svojim učeníkom: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.” Sedemdesiati sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!” On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.” V tej hodine zaplesal vo Svätom Duchu a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.”