« »

Sobota 13. týždňa v Cezročnom období
alebo Svätej Alžbety Portugalskej
alebo Panny Márie v sobotu
(ľubovoľná spomienka)

R.: Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý. alebo Aleluja.
Aleluja, aleluja, aleluja. Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja ich poznám a ony idú za mnou.

Kniha Genezis   −   Gn 27, 1-5. 15-29

Jakub podviedol brata a vzal mu požehnanie

Izák zostarel a oči mu tak zoslabli, že nevidel. Zavolal si svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu: „Syn môj.“ On odvetil: „Tu som.“

Otec mu povedal: „Vidíš, už som starý a neviem, kedy zomriem. Vezmi si zbraň, tulec a luk, a vyjdi na pole. Keď niečo ulovíš, priprav mi z toho pokrm, veď vieš, aký mám rád, a prines mi ho. Zajem si a požehnám ťa prv, ako zomriem.“

Ale Rebeka počula, čo Izák hovoril svojmu synovi Ezauovi. Ezau odišiel na pole, aby niečo ulovil a priniesol, a Rebeka obliekla Jakuba do najlepších Ezauových šiat, čo mala v dome pri ruke, a kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk. Potom dala svojmu synovi Jakubovi do rúk chutné jedlo a chlieb, čo pripravila.

On išiel k otcovi a povedal: „Otče môj.“

Ten odvetil: „Počúvam. Kto si, syn môj?“

A Jakub povedal svojmu otcovi: „Ja som Ezau, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi rozkázal. Poď, sadni si, jedz, čo som ulovil, a požehnaj ma.“

Ale Izák sa opýtal svojho syna: „Ako si mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj?“ On odvetil: „Pán, tvoj Boh, chcel, aby som na to natrafil.“

Izák povedal Jakubovi: „Pristúp bližšie, nech sa ťa dotknem, syn môj, a zistím, či si ty môj syn Ezau alebo nie.“ On pristúpil k otcovi a keď ho Izák ohmatal, povedal: „Hlas, hlas je síce Jakubov, ale ruky, ruky sú Ezauove.“

Nepoznal ho, lebo mal ruky chlpaté ako jeho starší syn. Preto ho požehnal. A znova sa ho spýtal: „Naozaj si to ty, môj syn Ezau?“ on odpovedal: „Áno, ja som to.“

Izák povedal: „Prines mi to. Budem jesť z tvojho úlovku, syn môj, a požehnám ťa.“ Podal mu to a on jedol. A podal mu aj víno. Jeho otec Izák si upil a povedal mu: „Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!“

Podišiel k nemu a pobozkal ho. Izák zacítil vôňu jeho šiat a žehnal ho, hovoriac: „Hľa, vôňa môjho syna je ako vôňa úrodného poľa, ktoré požehnal Pán.

Nech ti Boh dá nebeskú rosu, žírnosť zeme a hojnosť zrna i muštu.

Nech ti slúžia ľudia a nech sa sklonia pred tebou národy. Buď pánom nad svojimi bratmi a nech sa pred tebou skláňajú synovia tvojej matky. Nech je prekliaty, kto ťa bude preklínať, a požehnaný, kto ťa bude žehnať.“

Kniha žalmov   −   Ž 135, 1-2. 3-4. 5-6

R.: Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý. alebo Aleluja.
Chváľte meno Pánovo, *
chváľte ho, služobníci Pánovi,
ktorí ste v dome Pánovom *
a na nádvoriach domu nášho Boha. R.
Chváľte pána, lebo Pán je dobrý; *
ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;
veď si Pán vyvolil Jakuba, *
Izraela za svoje vlastníctvo. R.
Ja viem, že Pán je veľký, *
že náš Boh je nad všetkými bohmi.
Čokoľvek Pán chce, †
urobí na nebi i na zemi, *
v mori a vo všetkých priepastiach. R.

Evanjelium podľa Matúša   −   Mt 9, 14-17

Aleluja, aleluja, aleluja. Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja ich poznám a ony idú za mnou.
Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi?

K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“

Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.

Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata sa z odevu vytrhne a diera bude ešte väčšia.

Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová.“