« »

NEDEĽA 5. TÝŽDŇA PO PÄŤDESIATNICI.
Prenesenie pozostatkov svätých nezištníkov Kýra a Jána.

[Posledný deň petro-pavlovského pôstu.]

4. hlas, 5. utierňové evanjelium.

Evanjelium na utierni: = radové o zmŕtvychvstaní.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, prípadne aj = svätým Kýrovi a Jánovi, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie z tohto dňa, prípadne aj = svätým Kýrovi a Jánovi, a  = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri svätým Petrovi a Pavlovi.

Lk 113. začalo (24, 12 – 35)

V tom čase Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo. V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?” Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?” On im povedal: „A čo?” Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.” On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Kristus toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?” A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!” Vošiel teda a zostal s nimi. A keď s nimi stoloval, vzal chlieb, požehnal ho, lámal a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?” A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.” Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

103. začalo (Rim 10, 1 – 10)

Bratia, zo srdca túžim a prosím Boha za Izrael, aby boli spasení. Veď im dosvedčujem, že horlia za Boha, ale nie podľa poznania; keďže nepoznajú Božiu spravodlivosť a usilujú sa postaviť vlastnú spravodlivosť, nepodriadili sa Božej spravodlivosti. Veď cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí. Mojžiš píše o spravodlivosti, ktorá je zo zákona: „Človek, ktorý ich bude plniť, bude z nich žiť.“ Ale spravodlivosť, ktorá je z viery, vraví toto: „Nehovor vo svojom srdci: Kto vystúpi do neba?“, totiž priviesť dolu Krista; alebo: „Kto zostúpi do priepasti?“, totiž vyviesť Krista spomedzi mŕtvych. Ale čo hovorí? „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;“ totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš, že Ježiš je Pán a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.

153. začalo (1 Kor 12,27 – 13,8a)

Bratia, vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy. A Boh ustanovil v cirkvi týchto: po prvé apoštolov, po druhé prorokov, po tretie učiteľov; potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť a rozprávať rozličnými jazykmi. Azda všetci sú apoštolmi? Azda všetci sú prorokmi? Azda všetci sú učiteľmi? Azda všetci robia zázraky? Azda všetci majú dar uzdravovať? Azda všetci hovoria jazykmi? Azda všetci vysvetľujú? Usilujte sa však o väčšie dary. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukazujem. Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal všetku vieru, takže by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok a keby som vydal svoje telo na spálenie, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá a dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nevypína a nevystatuje; nie je nehanebná ani sebecká, nerozčuľuje sa a nemyslí na zlé; neraduje sa z nespravodlivosti, no raduje sa z pravdy. Všetko miluje, vo všetko verí, vo všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne.

121. začalo (Rim 16, 17 – 24)

Bratia, prosím vás, dávajte si pozor na tých, čo vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v protiklade s učením, ktoré ste prijali, a vyhýbajte sa im. Lebo takíto neslúžia Kristovi, nášmu Pánovi, ale svojmu bruchu, a sladkými rečami a poklonkovaním zvádzajú srdcia nevinných. O vašej poslušnosti už vedia všetci. Preto mám z vás radosť, ale chcem, aby ste boli múdri v dobrom a neskúsení v zlom. A Boh pokoja čoskoro rozmliaždi satana pod vašimi nohami. Milosť nášho Pána Ježiša nech je s vami. Pozdravuje vás môj spolupracovník Timotej i Lucius, Jasón a Sósipatros, moji príbuzní. Pozdravujem vás ja, Tercius, čo píšem tento list v Pánovi. Pozdravuje vás Gaius, hostiteľ môj i celej cirkvi. Pozdravuje vás Erast, správca mestskej pokladnice, a brat Kvartus. Milosť nášho Pána Ježiša Krista so všetkými vami. Amen.

Mt 28. začalo (8,28 – 9,1)

V tom čase, keď Ježiš prišiel do gadarského kraja, vybehli oproti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou. Zrazu skríkli: „Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?” Ďaleko od nich sa pásla veľká črieda svíň. Zlí duchovia ho prosili: „Ak nás už vyháňaš, pošli nás do čriedy svíň!” On im povedal: „Choďte.” A oni vyšli a vošli do čriedy svíň. Vtom sa celá črieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodách. Pastieri ušli, a keď prišli do mesta, vyrozprávali všetko, aj o tých, čo boli posadnutí zlými duchmi. Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi, a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja. On nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta.

Mt 34. začalo od polovice (10,1. 5 – 8)

V tom čase Ježiš zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.’ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“

Mt 51. začalo (13, 10 – 23)

V tom čase pristúpili k Ježišovi jeho učeníci a spýtali sa ho: „Prečo zástupom hovoríš v podobenstvách?” On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: ‚Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.’ Ale blažené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli. Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.”

58. začalo od polovice (1 Pt 1, 3 – 9)

Bratia, požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo. Ono sa uchováva pre vás v nebi. Vás Božia moc vierou chráni pre spásu, ktorá je pripravená zjaviť sa v poslednom čase. Preto sa radujte, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Vy ho milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy, že dosahujete cieľ svojej viery – spásu duší.

58. začalo od polovice (1 Pt 1, 13 – 19)

Milovaní, prepášte si bedrá mysle, buďte triezvi a celú svoju nádej uprite na milosť, ktorú dostanete, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ A keď ako Otca vzývate toho, ktorý súdi bez nadŕžania osobám, každého podľa jeho skutkov, žite v bázni v čase svojho pobytu na zemi. Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale úctyhodnou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka.

58. začalo od polovice (1 Pt 2, 11 – 24c)

Milovaní, prosím vás ako cudzincov a pútnikov, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov. Kvôli Pánovi sa podriaďujte každej ľudskej ustanovizni: či už kráľovi ako najvyššiemu, alebo miestodržiteľom ako tým, ktorých on posiela trestať zločincov a chváliť dobrých. Lebo to je Božia vôľa, aby ste robili dobre, a tak umlčali nevedomosť nerozumných ľudí, ako slobodní, ale nie takí, čo slobodu majú za prikrývku zloby, ale ako Boží služobníci. Všetkých si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte. Sluhovia, podriaďujte sa so všetkou bázňou pánom a nielen dobrým a miernym, ale aj podlým. Veď je to milosť, keď niekto pre svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí. Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom. Veď na to ste povolaní; lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach. On sa nedopustil hriechu, ani lesť sa nenašla v jeho ústach. Keď ho urážali, on neurážal, keď trpel, nevyhrážal sa, to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo. Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť.