Nedeľa
10. máj 2015
meniny: Viktória
NEDEĽA O SLEPOM - 36. deň Päťdesiatnice. Svätý apoštol Šimon Horlivec. 5. hlas, 8. utierňové evanjelium.
Evanjelium na utierni:
Jn 64. začalo (20, 11 - 18)
= radové o zmŕtvychvstaní.
Apoštol na liturgii:
38. začalo (Sk 16, 16 - 34)
= radové čítanie, a
131. začalo (1 Kor 4, 9 - 16)
= svätému Šimonovi.
Evanjelium na liturgii:
Jn 34. začalo (9, 1 - 38)
= radové čítanie, a
Mt 56. začalo (13, 54 - 58)
= svätému Šimonovi.
Parémie na večierni, ak sa zajtra berie 2. alebo 3. možnosť:
Prís 10, 7a. 6a. 3, 13-14. 15ad. 16. 8, 6a. 34b. 35. 4. 12. 14. 17. 5-9. 1, 23c. 15, 4b
;
Prís 10,31 - 11,2. 4. 3. 5-12
;
Múd 4, 7 - 15
= všetky tri svätým Cyrilovi a Metodovi, resp. blaženému Vasiľovi.
Evanjelium na utierni
Jn 64. začalo (20, 11 - 18)
V tom čase Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?” Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.” Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?” Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.” Ježiš ju oslovil: „Mária!” Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,” čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Nedotýkaj sa ma, veď som ešte nevystúpil k svojmu Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.” Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej toto povedal.
Apoštol na liturgii
38. začalo (Sk 16, 16 - 34)
V tých dňoch, keď sa apoštoli šli modliť, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala v seba vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk. Chodila za Pavlom a za nami a vykrikovala: „Títo ľudia sú služobníkmi Boha, Najvyššieho, a zvestujú vám cestu spásy.“ A robila to mnoho dní. Pavla to dohnevalo, obrátil sa a povedal duchu: „V mene Ježiša Krista ti rozkazujem, aby si z nej vyšiel!“ A v tej hodine vyšiel. Keď jej páni videli, že im zanikla nádej na zisk, chytili Pavla a Silasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosti. Predviedli ich pred veliteľov a povedali: „Títo ľudia búria naše mesto. Sú to Židia a šíria zvyky, ktoré my, ako Rimania, nesmieme ani prijímať, ani zachovávať.“ Aj dav sa zhŕkol proti nim a velitelia im postŕhali šaty a rozkázali ich palicovať. Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil. On ich podľa tohto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady. O polnoci Pavol a Silas modliac sa ospevovali Boha a väzni ich počúvali. Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá. Keď sa strážca väzenia prebudil a videl dvere väzenia otvorené, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. Ale Pavol skríkol veľkým hlasom: „Neubližuj si, lebo sme tu všetci!“ Vypýtal si svetlo, vbehol dnu a s chvením padol pred Pavla a Silasa. Vyviedol ich von a vravel: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ Oni povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome. V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu.
a
131. začalo (1 Kor 4, 9 - 16)
Bratia, Boh nám, apoštolom, pridelil posledné miesto ako odsúdeným na smrť, lebo sme sa stali divadlom pre svet, anjelov i ľudí. My sme blázni pre Krista, ale vy ste rozumní v Kristovi; my sme slabí, a vy silní; vy ste slávni, my znevážení. Až do tejto hodiny sme hladní, smädní a nahí, bijú nás päsťami, sme bez domova, ťažko pracujeme vlastnými rukami; keď nás preklínajú, my žehnáme, keď nás prenasledujú, my to znášame, keď nás potupujú, my sa modlíme. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz. Toto nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. Veď keby ste mali hoc aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium. Prosím vás teda, napodobňujte ma!
Evanjelium na liturgii
Jn 34. začalo (9, 1 - 38)
V tom čase, keď Ježiš išiel okolo, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil - on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?” Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musím konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som svetlo sveta.” Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v nádrži Siloe,” čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?” Jedni tvrdili: „Je to on.” Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.” On vravel: „Ja som to.” Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?” On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: ,Choď k nádrži Siloe a umy sa!’ Šiel som teda, umyl som sa - a vidím.” Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?” Odpovedal: „Neviem.” Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.” Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.” Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?” A rozštiepili sa. Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?” On odpovedal: „Je prorok.” Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?” Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.” Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Krista, má byť vylúčený zo synagógy. Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.” Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.” On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.” Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?” Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?” Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.” Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.” Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!” A vyhnali ho von. Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Božieho Syna?” On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?” Ježiš mu povedal: „Už si ho videl - a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.” On povedal: „Verím, Pane,” a klaňal sa mu.
a
Mt 56. začalo (13, 54 - 58)
V tom čase Ježiš prišiel do svojej vlasti a učil zástupy v ich synagóge. Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozes, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?” A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.” A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov.
Parémie na večierni ak sa zajtra berie 2 alebo 3 možnosť
Prís 10, 7a. 6a. 3, 13-14. 15ad. 16. 8, 6a. 34b. 35. 4. 12. 14. 17. 5-9. 1, 23c. 15, 4b
Pamiatku spravodlivého sprevádzajú chvály a nad jeho hlavou spočíva Pánovo požehnanie. Blažený človek, ktorý našiel múdrosť a smrteľník, ktorý spoznal rozumnosť. Veď ju získavať je lepšie ako získavať poklady zlata a striebra. Je ctihodnejšia ako drahocenné kamene a nič úctyhodné jej nie je hodné. Veď vo svojej pravici má dĺžku žitia a roky života, vo svojej ľavici bohatstvo a slávu; z jej úst vychádza spravodlivosť, na jazyku nosí zákon a milosrdenstvo. Deti, počúvajte ma teda, veď budem rozprávať vznešené veci; a blažený človek, ktorý zachová moje cesty; veď moja brána je bránou života a Pán si pripravuje priazeň. Preto vás prosím a ľudským synom ponúkam svoj hlas. Lebo ja, múdrosť, som to prichystala, ja som pozvala radu, poznanie a návrh. Moja je rada i pevnosť, moja je rozumnosť, moja je sila. Ja milujem tých, ktorí ma ľúbia, a tí, čo ma hľadajú, nájdu milosť. Nevinní, pochopte teda úskok, a nevzdelaní, priložte srdcia. Počúvajte ma ešte raz, veď budem rozprávať vznešené veci; a z perí vydám to, čo je správne, lebo moje hrdlo sa naučí pravdu, lživé pery sú mi odporné. Všetky výroky mojich úst sprevádza spravodlivosť, nieto v nich ničoho krivého ani zamotaného. Všetky sú jasné tým, ktorí uvažujú, a priame tým, čo nachádzajú poznanie. Veď vás učím pravdu, aby vaša nádej bola v Pánovi a naplníte sa Duchom.
Prís 10,31 - 11,2. 4. 3. 5-12
Ústa spravodlivého rodia múdrosť, ale jazyk úlisný odrežú. Ústa spravodlivého vedia, čo je milé, kým ústa bezbožných prevrátenosti. Falošná váha oškliví sa Pánovi, páči sa mu spravodlivé závažie. Príde pýcha, príde aj hanba, múdrosť sa však zdržiava u skromných. V deň hnevu nepomôže bohatstvo, ale spravodlivosť zachraňuje pred smrťou. Statočných vedie ich neporušenosť, ale vierolomníkov zničí ich zvrátenosť. Bezúhonnému rovná cestu jeho spravodlivé konanie, bezbožník však padne pre svoju vlastnú bezbožnosť. Statočných vyslobodzujú ich spravodlivé počiny, vierolomníci sa však lapia vo svojich náruživostiach. Keď zomrie bezbožný človek, zomiera aj nádej, očakávanie bohatstva vyjde navnivoč. Spravodlivý sa vyslobodí z úzkosti a na jeho miesto nastúpi bezbožný. Pokrytec ničí ústami svojho blížneho, ale spravodlivých vyslobodí poznanie. Zo šťastia spravodlivých sa mesto napĺňa jasotom a zo zániku bezbožných sa ozýva plesaním. Mesto sa dvíha požehnaním ľudí statočných, ústami nestatočných sa však nivočí. Svojím blížnym pohŕda ten, kto rozum potratil, ale rozumný človek mlčí.
Múd 4, 7 - 15
Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.
resp blaženému Vasiľovi