« »

Piatok po Nedeli o Samaritánke – 34. deň Päťdesiatnice.
Svätý, slávny a všechválny apoštol a evanjelista Ján Teológ, milovaný učeník, ktorý ležal na Kristovej hrudi, panic.
Náš prepodobný otec Arsenios Veľký.

Evanjelium na utierni: = svätému Jánovi Teológovi.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, a  = svätému Jánovi Teológovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, a  = svätému Jánovi Teológovi.

Parémie na večierni, ak sa berie 2. možnosť: ; ; = všetky tri svätému Mikulášovi.

Jn 67. začalo (21, 15 – 25)

V tom čase sa zmŕtvychvstalý Ježiš zjavil svojim učeníkom a spýtal sa Šimona Petra: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo?” Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.” Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma?” On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!” Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jonášov, máš ma rád?” Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?”, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.” Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.” To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!” Peter sa obrátil a videl, že za nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklonil k jeho hrudi a spýtal sa: „Pane, kto ťa to zradí?” Keď ho teda Peter zazrel, povedal Ježišovi: „Pane, a čo bude s týmto?” Ježiš mu odpovedal: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!” A tak sa medzi bratmi rozchýrilo, že ten učeník neumrie. No Ježiš mu nepovedal: „Neumrie,” ale: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho?” To je ten učeník, ktorý o týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé. Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.

36. začalo (Sk 15, 5 – 34)

V tých dňoch vstali niektorí, čo uverili zo sekty farizejov, a hovorili: „Treba ich obrezať a prikázať im, že musia zachovávať Mojžišov zákon.“ Apoštoli a starší sa zišli, aby skúmali túto vec. A keď nastala veľká hádka, vstal Peter a povedal im: „Bratia, vy viete, že Boh si ma od prvých dní vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli slovo evanjelia a uverili. A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Svätého Ducha tak ako nám; a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keď vierou očistil ich srdcia. Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?! A veríme, že aj my budeme spasení milosťou Pána Ježiša takisto ako oni.“ Celé zhromaždenie stíchlo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké veľké znamenia a divy urobil Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi. Keď sa odmlčali, ozval sa Jakub: „Muži, bratia, vypočujte ma! Šimon porozprával, ako Boh prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno. S tým sa zhodujú aj slová Prorokov, ako je napísané: ,Potom sa vrátim a znova vybudujem zborený Dávidov stánok; znova postavím jeho ruiny a vztýčim ho, aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, čo robí tieto veci, známe od vekov.‘ Preto si myslím, že neslobodno znepokojovať tých, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, ale im treba napísať, aby sa zdŕžali poškvrneného modlami, smilstva, zaduseného a krvi. Mojžiš má totiž od dávnych pokolení v každom meste kazateľov po synagógach, kde ho každú sobotu čítajú.“ Vtedy sa apoštoli a starší s celou cirkvou uzniesli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš, a Silas, poprední muži medzi bratmi. Ich rukami napísali toto: „Apoštoli, starší a bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám duše rečami, hoci sme ich ničím nepoverili. Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi milovanými Barnabášom a Pavlom, ľuďmi, ktorí vydali svoje duše za meno nášho Pána Ježiša Krista. Vyslali sme teda Júdu a Silasa a oni vám aj ústne povedia to isté. Lebo Svätý Duch a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem tohto nevyhnutného: zdŕžať sa toho, čo bolo obetované modlám, krvi, zaduseného a smilstva. Ak sa budete tohto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!“ Keď ich vypravili, odišli do Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali list. Keď ho prečítali, radovali sa z tejto útechy. Aj Júda a Silas mnohými slovami potešovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi. Po istom čase ich bratia vypravili v pokoji k tým, čo ich vyslali. Silas sa rozhodol zostať tam; Júda sa vrátil sám do Jeruzalema.

68. začalo (1 Jn 1, 1 – 7)

Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. – Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom. A toto vám píšeme, aby vaša radosť bola úplná. A toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme, že Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy. Ak hovoríme, že máme s ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu. Ale ak chodíme vo svetle, ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.

Jn 37. začalo (10, 17 – 28a)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, aby som si ho opäť vzal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.” Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka. Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý zlým duchom a šalie: Čo ho počúvate?!” Iní namietali: „To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?” V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Kristus, povedz nám to otvorene.” Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život.”

Jn 61. začalo (19, 25-27; 21, 24-25)

V tom čase stála pri Ježišovom kríži jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal svojej matke: „Žena, hľa, tvoj syn!” Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!” A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. To je ten učeník, ktorý o týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé. Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.

Prís 10, 7a. 6a. 3, 13-14. 15ad. 16. 8, 6a. 34b. 35. 4. 12. 14. 17. 5-9. 1, 23c. 15, 4b

Pamiatku spravodlivého sprevádzajú chvály a nad jeho hlavou spočíva Pánovo požehnanie. Blažený človek, ktorý našiel múdrosť a smrteľník, ktorý spoznal rozumnosť. Veď ju získavať je lepšie ako získavať poklady zlata a striebra. Je ctihodnejšia ako drahocenné kamene a nič úctyhodné jej nie je hodné. Veď vo svojej pravici má dĺžku žitia a roky života, vo svojej ľavici bohatstvo a slávu; z jej úst vychádza spravodlivosť, na jazyku nosí zákon a milosrdenstvo. Deti, počúvajte ma teda, veď budem rozprávať vznešené veci; a blažený človek, ktorý zachová moje cesty; veď moja brána je bránou života a Pán si pripravuje priazeň. Preto vás prosím a ľudským synom ponúkam svoj hlas. Lebo ja, múdrosť, som to prichystala, ja som pozvala radu, poznanie a návrh. Moja je rada i pevnosť, moja je rozumnosť, moja je sila. Ja milujem tých, ktorí ma ľúbia, a tí, čo ma hľadajú, nájdu milosť. Nevinní, pochopte teda úskok, a nevzdelaní, priložte srdcia. Počúvajte ma ešte raz, veď budem rozprávať vznešené veci; a z perí vydám to, čo je správne, lebo moje hrdlo sa naučí pravdu, lživé pery sú mi odporné. Všetky výroky mojich úst sprevádza spravodlivosť, nieto v nich ničoho krivého ani zamotaného. Všetky sú jasné tým, ktorí uvažujú, a priame tým, čo nachádzajú poznanie. Veď vás učím pravdu, aby vaša nádej bola v Pánovi a naplníte sa Duchom.

Prís 10,31 – 11,2. 4. 3. 5-12

Ústa spravodlivého rodia múdrosť, ale jazyk úlisný odrežú. Ústa spravodlivého vedia, čo je milé, kým ústa bezbožných prevrátenosti. Falošná váha oškliví sa Pánovi, páči sa mu spravodlivé závažie. Príde pýcha, príde aj hanba, múdrosť sa však zdržiava u skromných. V deň hnevu nepomôže bohatstvo, ale spravodlivosť zachraňuje pred smrťou. Statočných vedie ich neporušenosť, ale vierolomníkov zničí ich zvrátenosť. Bezúhonnému rovná cestu jeho spravodlivé konanie, bezbožník však padne pre svoju vlastnú bezbožnosť. Statočných vyslobodzujú ich spravodlivé počiny, vierolomníci sa však lapia vo svojich náruživostiach. Keď zomrie bezbožný človek, zomiera aj nádej, očakávanie bohatstva vyjde navnivoč. Spravodlivý sa vyslobodí z úzkosti a na jeho miesto nastúpi bezbožný. Pokrytec ničí ústami svojho blížneho, ale spravodlivých vyslobodí poznanie. Zo šťastia spravodlivých sa mesto napĺňa jasotom a zo zániku bezbožných sa ozýva plesaním. Mesto sa dvíha požehnaním ľudí statočných, ústami nestatočných sa však nivočí. Svojím blížnym pohŕda ten, kto rozum potratil, ale rozumný človek mlčí.

Múd 4, 7 – 15

Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.