« »

Pondelok druhého týždňa Veľkého pôstu – 8. deň Štyridsiatnice.
Svätý hieromučeník Polykarp, smyrniansky biskup.
(Naši prepodobní otcovia Hilarión Nový a Štefan Divotvorca – presun z 28. marca.)

Toto je čiastočne aliturgický deň.

Parémia na 6. hodinke: = z daného dňa.
Parémie na LVPD: ; ; ; ; = dve zo dňa a tri svätému Jánovi Predchodcovi.

Iz 4,2 – 5,7b

Takto hovorí Pán: V ten deň bude Pánov Výhonok na okrasu a slávu a Plod zeme na velebu a ozdobu zachráneným Izraela. A ten, kto zostane na Sione a kto zvýši v Jeruzaleme, svätým sa bude nazývať, každý zapísaný v Jeruzaleme pre život, až zmyje Pán škvrnu dcér Siona a od Jeruzalema odstráni jeho krv duchom súdu a duchom zápalu. A Pán stvorí nad každým miestom vrchu Sion, i tam, kde ho vzývajú, oblak vo dne a dym a žiaru plamenného ohňa v noci, áno, nad celou slávou bude stan. A bude strechou tienistou vo dne pred horúčavou a úkrytom a útočišťom pred víchricou a pred dažďom. Zaspievam svojmu miláčikovi pieseň svojho priateľa o jeho vinici. Vinicu mal miláčik môj na úrodnom úbočí. Okopal ju, skálie z nej vyzbieral, viničom ju vysadil, postavil uprostred nej vežu a lisom ju vystrojil. Potom čakal, že urodí hrozno, urodila však plánky. A teraz, občania Jeruzalema a mužovia Judska, súďte medzi mnou a mojou vinicou! Čo som ešte mal urobiť svojej vinici a neurobil som jej? Prečo, kým čakal som hrozno, urodila len plánky? Teraz však nechže vám ukážem, čo urobím ja svojej vinici: pováľam jej plot a stane sa pastvou, zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná. Obrátim ju na púšť, nebude strihaná a nebude kopaná, takže vzrastie tŕnie a bodľač; ba aj oblakom prikážem, aby ju neskropili dažďom. Lebo vinicou Pána zástupov je dom Izraela a judskí mužovia jeho sadom rozkošným.

Gn 3,21 – 4,7

Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožený odev a obliekol ich. Potom im Pán, Boh, povedal: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenačiahol svoju ruku po strome života a nejedol a nežil naveky! A Pán, Boh, ho vykázal z raja Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý. Ba vyhnal človeka a na východ od raja Edenu postavil cherubínov a vytasený ohňový meč, aby strážili cestu k stromu života. Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina a povedala: Získala som človeka od Pána. A opäť porodila – jeho brata, Ábela. Ábel bol pastier oviec, Kain roľník. Po nejakom čase Kain priniesol obetu Pánovi z poľných plodín. Aj Ábel obetoval podobne z prvotín svojich oviec, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol. Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár. Tu povedal Pán Kainovi: Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár? Či nie je to takto: Ak robíš dobre, môžeš sa vystrieť, ale ak dobre nerobíš, číha hriech pri dverách a sleduje ťa jeho žiadostivosť, a predsa ty ju máš ovládať?

Prís 3,34 – 4,22

Posmievačom sa Pán posmieva a milosť udeľuje pokorným. Múdrym sa dostane cti a blázni hanbu ponesú. Počujte, deti, nabádanie otcovo a pozorujte, aby ste sa naučili poznaniu. Lebo vám dávam dobré ponaučenie: Neopúšťajte moju náuku! Lebo kým som bol ešte ako dieťa u otca, útly jedináčik pod dozorom matkiným, poučoval ma a vravel mi: Nech sa ti srdce pridržiava mojich slov! Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť. Zadovažuj si múdrosť, zadovažuj si rozumnosť! Nezabúdaj na ne a neodchyľuj sa od slov mojich úst! Neopúšťaj ju, tak ťa bude chrániť, obľubuj si ju, tak ťa bude strážiť. Začiatok múdrosti je: Zadováž si múdrosť a celým svojím imaním si zadovažuj rozumnosť! Vyzdvihuj ju, a zvýši tvoju vážnosť, dopomôže ti ku cti, ak ju privinieš. Ovinie ti hlavu nádherným vencom a obdarí ťa ozdobnou korunou. Počúvaj, syn môj, a prijmi moje výroky a rozmnožia sa ti roky života! Ja ti ukážem cestu múdrosti a povediem ťa po chodníkoch spravodlivosti. Keď pôjdeš po nich, nebude tvoj krok stiesnený, a keď nimi pobežíš, nebudeš sa potkýnať. Priviň sa k náuke a nepusť ju, nerozlúč sa s ňou, bo ona ti je životom. Nevstupuj na chodník bezbožných a nevykračuj cestou zlostníkov! Varuj sa jej a neprechádzaj ňou! Vyhni sa jej a obíď ju! Lebo nespia, kým niečo zlé nevykonajú, a obchádza ich spánok, ak voľakoho nezvedú. Bo jedávajú chlieb nečestnosti a pijú víno násilia. Púť bezbožných je ako tmavá noc, nevedia, na čom sa potknú. Lež chodník spravodlivých je sťa svetlo úsvitu, čo dužie čoraz väčšmi do bieleho dňa. Vnímaj moje slová, syn môj, a nakloň ucho k mojim výrokom! Nespúšťaj oči z nich, chráň si ich v hĺbke srdca! Lebo sú život pre tých, čo ich nachodia, a uzdravením pre ich telo vonkoncom.

Iz 40, 1-3. 9a-e. 41, 17d-18. 45, 8a-d. 48, 20b-21b. 54,1

Takto hovorí Pán: „Potešujte, potešujte môj ľud, hovorí Boh. Kňazi, hovorte k srdcu Jeruzalema a povzbudzujte ho, že sa rozmnožila jeho poníženosť. Veď jeho hriech je zničený, lebo dostal z Pánovej ruky dvojnásobne za svoje prehrešenia. Hlas volajúceho na púšti: «Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu!» Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Sionu, vystúp na vysoký vrch! Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Jeruzalemu, pozdvihni mocne svoj hlas! Vystúpte, nebojte sa! Ja som Pán, Boh, ja vypočujem chudobných, ja som Boh Izraela, neopustím ich, ale na vrchoch otvorím rieky a uprostred polí pramene, z púšte urobím lúku, z vyprahnutej zeme pramene vôd. Nech sa zhora veselí nebo, nech z oblakov prší spravodlivosť! Nech zažiari zem a vydá milosrdenstvo a zároveň nech zažiari spravodlivosť! Ohlasujte to veselým hlasom a nech je to počuť, hlásajte to až do končín zeme. Hovorte, že Pán vykúpil svojho služobníka Jakuba a keď vysmädnú na púšti, vyvedie pre nich vodu zo skaly. Veseľ sa, neplodná, ktorá si nerodila, krič a volaj, ktorá si nemala bolesti, lebo opustená má viac detí ako vydatá.“

Mal 3, 1-3a. 5-7a. 12a. 17a. 18b. 4, 4-6

Takto hovorí Pán, Vševládca: Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. A príde do svojho chrámu Pán, ktorého vy hľadáte. Kto však znesie deň jeho príchodu? Veď on vstúpi ako roztápajúci oheň, ako zelina práčov, a bude roztápať a čistiť, ako sa roztápa a čistí striebro a zlato. Priblíži sa k vám na súd a bude rýchlym svedkom proti čarodejníkom, cudzoložníkom, krivoprísažníkom a proti tým, ktorí oberajú nádenníka o mzdu, proti tým, ktorí páchajú násilie na vdovách a bijú päsťami siroty, proti tým, ktorí nespravodlivo súdia cudzinca a proti tým, ktorí sa ho neboja, hovorí Pán, Vševládca. Lebo ja som Pán, váš Boh, a nemením sa, ale vy, Jakubovi synovia, ste sa odklonili od Zákona a nezachovali ste ho. Preto sa obráťte ku mne a ja sa obrátim k vám, hovorí Pán, Vševládca; a budú vás blahoslaviť všetky národy. A pochopíte, že ja som Pán, ktorý vidí rozdiel medzi spravodlivým a nespravodlivým v deň, keď urobím zisk pre tých, čo ma milujú. Poznajte teda a pamätajte na zákon Mojžiša, môjho služobníka, ktorý vám uložil na Horebe, na príkazy a nariadenia pre celý Izrael. A hľa, ja vám pošlem Eliáša Tesbana, skôr než príde Pánov deň, veľký a slávny. On nasmeruje srdce otca k synovi a srdce človeka k svojmu blížnemu, aby som pri príchode celkom nedoráňal zem, hovorí Pán, Vševládca, Boh, Izraelov Svätý.

Múd 4, 7. 16a. 17a. 19b-20. 5, 1-7

Spravodlivý, aj keď zomrie predčasne, bude na mieste pokoja. Zomierajúci spravodlivý odsúdi živých nespravodlivých. Uvidia totiž koniec múdreho, no nepochopia, čo s ním Pán zamýšľal. Strmlav ich pozráža, pričom ani nehlesnú, vykýva ich zo základov, do posledného budú opustení a v bolesti, budú trpieť a ich pamiatka bude zničená. Zbabelci začnú rozmýšľať nad svojimi hriechmi a ich neprávosti ich usvedčia z očí do očí. Vtedy spravodlivý bude stáť s veľkou odvahou pred tvárou tých, čo ho sužovali a neuznávali jeho námahy. Tí, ktorí to uvidia, budú zmätení veľkým strachom, a zmeravejú z neočakávanej záchrany. S ľútosťou si budú vravieť a v tiesni ducha budú vzdychať: „To je ten, z ktorého sme si kedysi robili posmech a znevažujúce príslovia. My hlupáci, jeho život sme považovali za šialenstvo a jeho koniec za potupný. A hľa, pripočítali ho medzi Božích synov a jeho údel je medzi svätými! Teda my sme zablúdili z cesty pravdy, nám nesvietilo svetlo spravodlivosti a nám nežiarilo Slnko. Naplnili sme sa chodníkmi neprávosti a záhuby, kráčali sme neprechodnou púšťou a nepoznali sme Pánove cesty.“