« »

Streda 30. týždňa po Päťdesiatnici.
Odovzdanie sviatku Narodenia Ježiša Krista.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = radové čítanie z nasledujúceho dňa.

Parémie na večierni: ; ; = prvá Obrezaniu a ďalšie dve svätému Bazilovi.

323. začalo (Hebr 10, 1 – 18)

Bratia, keďže zákon je len tieň budúcich dobier, a nie vlastný obraz vecí, nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. Veď či by ich neboli prestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli bývali raz navždy očistení a nemali by už vedomie, že sú hriešni? Ale práve nimi sa z roka na rok koná pripomienka na hriechy, lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. Preto keď prichádza na svet, hovorí: „Nechcel si obetu ani žertvu, ale utvoril si mi telo. Nepáčili sa ti celopaly ani obety za hriech. Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam – vo zvitku knihy je napísané o mne –, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“ Najprv hovorí: „Obety, žertvy, celopaly a obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili“ – a ony sa prinášajú podľa zákona. Potom povedal: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.“ Ruší prvé, aby ustanovil druhé. V tejto vôli sme posvätení obetou tela Ježiša Krista raz navždy. Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. Dosvedčuje nám to i Svätý Duch, keď povedal: „Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem.“ A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.

326. začalo (Hebr 10,35 – 11,7)

Bratia, netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie. Lebo ešte chvíľku, celkom krátku, a Prichádzajúci príde, nebude meškať. Spravodlivý z viery bude žiť, ale keby cúvol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby si zachovali život. Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali dobré svedectvo. Vierou chápeme, že Boží výrok založil veky tak, aby z toho, čo nie je zjavné, povstalo viditeľné. Vierou priniesol Ábel Bohu hojnejšiu obetu ako Kain a ňou si získal svedectvo, že je spravodlivý, lebo Boh vydal svedectvo o jeho daroch; a ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí. Vierou bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť; nenašli ho, lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením si získal svedectvo, že sa páči Bohu. Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú. Vierou prijal Noe pokyn o tom, čo ešte nebolo vidieť, a s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny; ňou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je podľa viery.

Mk 36. začalo (8, 30 – 34)

V tom čase Ježiš prísne napomenul svojich učeníkov, aby o ňom nerozprávali nikomu. Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane zmŕtvych.” Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Odíď odo mňa, satan, lebo nemyslíš na Božie veci, len na ľudské!” Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“

Mk 39. začalo (9, 10 – 16)

V tom čase si učeníci zapamätali Ježišovo slovo a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych”. A pýtali sa ho: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?” On im povedal: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú? No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.” Keď prišiel k učeníkom, videl okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú. A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho. On sa ich opýtal: „O čom sa s nimi hádate?”

Gn 17, 1-2. 4-8. 3. 9-12. 14

Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: „Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne.“ A Boh s ním hovoril: „To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov. A tvoje meno nebude už viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, aj králi z teba vzídu. A uzatváram zmluvu medzi mnou a tebou a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom teba a tvojho potomstva po tebe. A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán, do večného vlastníctva; a budem vaším Bohom.“ Tu Abram padol na tvár. Potom Pán hovoril Abrahámovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj Tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach! Toto je moja zmluva medzi mnou a vami a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia! Obrežete mäso svojej predkožky a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami. Na ôsmy deň nech je obrezaný každý z vás mužského pohlavia z pokolenia na pokolenie, aj otrok, čo sa ti narodil v dome, aj taký, ktorý bol od cudzinca kúpený za peniaze a ktorý nie je tvojím potomstvom. Muž, ktorému nebude obrezané mäso predkožky, nech je vylúčený zo svojho ľudu. Porušil moju zmluvu.“

Prís 8, 22 – 30

Pán vládol nado mnou od počiatku svojich ciest, prv ako stvoril od pradávna čokoľvek. Od večnosti som ustanovená, od počiatku, prv ako povstal svet. Nebolo ešte morských priehlbní, keď som sa ja už zrodila, nebolo ešte žriediel obťažených vodami. Prv ako sa vrchy vhrúžili, pred pahorkami som sa zrodila. Prv ako nivy urobil a planiny a prvé hrudy na zemekruhu. Keď zhotovoval nebesia, bola som tam, keď odmeriaval klenbu nad priehlbinami morskými, keď upevňoval mraky vo výši, keď dával dužieť žriedlam morskej hlbiny, keď vymedzoval moru jeho hranicu, aby vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme, ja som bola uňho chovankou, bola som deň po deň jeho rozkošou a hrala som sa pred ním v každý čas.

Prís 10,31 – 11,2. 4. 3. 5-12

Ústa spravodlivého rodia múdrosť, ale jazyk úlisný odrežú. Ústa spravodlivého vedia, čo je milé, kým ústa bezbožných prevrátenosti. Falošná váha oškliví sa Pánovi, páči sa mu spravodlivé závažie. Príde pýcha, príde aj hanba, múdrosť sa však zdržiava u skromných. V deň hnevu nepomôže bohatstvo, ale spravodlivosť zachraňuje pred smrťou. Statočných vedie ich neporušenosť, ale vierolomníkov zničí ich zvrátenosť. Bezúhonnému rovná cestu jeho spravodlivé konanie, bezbožník však padne pre svoju vlastnú bezbožnosť. Statočných vyslobodzujú ich spravodlivé počiny, vierolomníci sa však lapia vo svojich náruživostiach. Keď zomrie bezbožný človek, zomiera aj nádej, očakávanie bohatstva vyjde navnivoč. Spravodlivý sa vyslobodí z úzkosti a na jeho miesto nastúpi bezbožný. Pokrytec ničí ústami svojho blížneho, ale spravodlivých vyslobodí poznanie. Zo šťastia spravodlivých sa mesto napĺňa jasotom a zo zániku bezbožných sa ozýva plesaním. Mesto sa dvíha požehnaním ľudí statočných, ústami nestatočných sa však nivočí. Svojím blížnym pohŕda ten, kto rozum potratil, ale rozumný človek mlčí.