« »

Počatie presvätej Bohorodičky svätou Annou – prikázaný sviatok.
/24. deň filipovky/

Evanjelium na utierni: = zo sviatku Počatia.

Apoštol na liturgii: = zo sviatku Počatia; ak sa neslávi s bdením, prípadne aj = radové čítanie.

Evanjelium na liturgii: = zo sviatku Počatia; ak sa neslávi s bdením, prípadne aj = radové čítanie.

Lk 4. začalo (1, 39 – 49. 56)

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Svätý Duch. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blažená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.” Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobníčky. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.” Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

210. začalo od polovice (Gal 4, 22b – 31)

Bratia, Abrahám mal dvoch synov: jedného z otrokyne, druhého zo slobodnej. Ten z otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia. To je povedané obrazne. Tamtie sú dve zmluvy: jedna z vrchu Sinaj, ktorá rodí pre otroctvo, a to je Agar. Agar je vrch Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo žije so svojimi deťmi v otroctve. Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. Veď je napísané: „Raduj sa, neplodná, ty, čo nerodíš, zajasaj a vykríkni ty, čo nepoznáš pôrodné bolesti, lebo opustená má veľa detí, viac ako tá, ktorá má muža.“ My, bratia, sme deťmi prisľúbenia ako Izák. Ale ako vtedy ten, čo sa narodil podľa tela, prenasledoval toho, čo sa narodil podľa ducha, tak aj teraz. Čo však hovorí Písmo? „Vyžeň otrokyňu i jej syna, lebo syn otrokyne nebude dedičom so synom slobodnej.“ A tak, bratia, nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej.

285. začalo od polovice (1 Tim 5, 1 – 10)

Syn Timotej, staršieho nekarhaj, ale ho napomínaj ako otca, mladých ako bratov, staršie ženy ako matky, mladšie ako sestry vo všetkej čistote. Maj v úcte vdovy, ktoré sú naozaj vdovami. Ale ak má niektorá vdova deti alebo vnúčatá, nech sa predovšetkým učia mať úctu voči svojej rodine a odplácať rodičom svoj dlh, lebo to je milé pred Bohom. Tá, ktorá je naozaj vdovou a je osamelá, dúfa v Boha a dňom i nocou vytrvalo prosí a modlí sa. Ale tá, čo žije v rozkošiach, je za živa mŕtva. A toto prikazuj: aby boli bezúhonné. Veď kto sa nestará o svojich, najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci. Za vdovu nech sa zapíše len tá, ktorá má najmenej šesťdesiat rokov, bola manželkou jedného muža a má svedectvo dobrých skutkov: ak vychovala deti, bola pohostinná, umývala nohy svätým, pomáhala sužovaným a vždy sa usilovala o všetko dobré.

Lk 36. začalo (8, 16 – 21)

Pán povedal: „Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na stojan, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si mysli, že má.” Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.” On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.”

Lk 86. začalo (17, 20 – 25)

V tom čase, keď sa farizeji opýtali Ježiša, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: ‚Aha, tu je!’ alebo: ‚Tamto je!’, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.” A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. A povedia vám: ‚Hľa, tu je!’, ‚Hľa, tamto je!’ Nechoďte nikde, nebežte za nimi! Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne.”