« »

Sobota 24. týždňa po Päťdesiatnici.
Posviatok Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu.
Svätý apoštol Filemon a spoločníci.
/8. deň filipovky/

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätým apoštolom.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätým apoštolom.

Parémie na večierni, ak sa berie 2. možnosť: ; ; = všetky tri k Nedeli Krista Kráľa.

191. začalo (2 Kor 11, 1 – 6)

Bratia, kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti! Len ma už strpte! Veď horlím za vás Božou horlivosťou. Zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás odovzdal Kristovi ako čistú pannu. Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou. Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása iného Ježiša, akého sme my nehlásali, alebo prijímate iného Ducha, akého ste nedostali, alebo iné evanjelium, aké ste neprijali. A ja si myslím, že som neurobil o nič menej ako veľkí apoštoli, lebo ak som aj vo vyjadrovaní neobratný, v poznaní nie; veď sme vám to vo všetkom a všetkým ukázali.

302. začalo od polovice (Flm 1, 1 – 25)

Pavol, väzeň Krista Ježiša, a brat Timotej milovanému Filemonovi, nášmu spolupracovníkovi, sestre Apfii, nášmu spolubojovníkovi Archippovi a cirkvi, ktorá je v tvojom dome: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a Pána Ježiša Krista. Vzdávam vďaky svojmu Bohu, keď si na teba ustavične spomínam vo svojich modlitbách, keď počujem o tvojej láske a viere, akú máš k Pánu Ježišovi a k všetkým svätým, aby sa tvoja účasť na viere stala účinnou v poznávaní každého dobra, ktoré je vo vás pre Krista. Mal som totiž veľkú radosť a útechu z tvojej lásky, brat môj, pretože si osviežil srdcia svätých. Preto hoci by som ti mohol v Kristovi smelo rozkázať, čo máš urobiť, radšej prosím pre lásku ja, Pavol, už starec a teraz aj väzeň Krista Ježiša: prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som zrodil v okovách. Kedysi ti bol neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe, aj mne. Poslal som ti ho naspäť; jeho, to jest moje srdce. Chcel som si ho ponechať pri sebe, aby mi v okovách pre evanjelium slúžil namiesto teba. Ale nechcel som nič urobiť bez tvojho súhlasu, aby tvoj dobrý skutok nebol akoby vynútený, ale dobrovoľný. Veď azda preto odišiel na čas, aby si ho dostal naveky. Už nie ako otroka, ale viac než otroka: ako milovaného brata, najmä mnou – a o čo viac tebou – i podľa tela aj v Pánovi. Ak ma teda pokladáš za spoločníka, prijmi ho ako mňa samého. A ak ťa v niečom poškodil alebo ak ti je niečo dlžen, mne to pripočítaj. Ja, Pavol – toto som napísal vlastnou rukou –, ja to zaplatím; aby som ti nemusel povedať, že ty mne dlhuješ aj seba samého. Áno, brat môj, kiež mám ja z teba úžitok v Pánovi. Osviež moje vnútro v Pánovi. Napísal som ti v dôvere v tvoju poslušnosť a viem, že urobíš viac, ako hovorím. A zároveň mi priprav aj prístrešie, lebo dúfam, že pre vaše modlitby dostanete mňa ako dar. Pozdravuje ťa Epafras, môj spoluväzeň v Kristovi Ježišovi, Marek, Aristarch, Démas a Lukáš, moji spolupracovníci. Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom. Amen.

Lk 40. začalo (9, 1 – 6)

V tom čase Ježiš zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy. Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. A povedal im: „Na cestu si neberte nič: ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte. Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte. Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.” Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali.

Lk 50. začalo (10, 1 – 15)

V tom čase si Pán vyvolil aj iných sedemdesiatich svojich učeníkov a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!’ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.’ Keď prídete do niektorého mesta a neprijmú vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: ‚Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!’ Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu. Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do podsvetia sa prepadneš!“

Iz 6, 1 – 7

V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. A jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy! Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom. Tu som povedal: Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov. I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mi úst a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený!

Jer 33, 12 – 18

Takto hovorí Pán mocností: „Na tomto pustom mieste, kde nieto človeka ani dobytka, vo všetkých jeho mestách, ešte budú príbytky pastierov, ktorí pasú svoje ovce. Cez mestá, ktoré sú na vrchoch a cez mestá, ktoré sú v nížinách, cez mestá Negebu a cez krajinu Benjamína, cez okolie Jeruzalema a cez mestá Judska ešte budú ovce prechádzať rukami toho, kto ich spočítava,“ hovorí Pán. „Hľa, prichádzajú dni,“ povedal Pán, „keď obnovím dobré slovo, ktoré som hovoril domu Izraela a domu Júdu. V tých dňoch a v tom čase spôsobím, aby Dávidovi vyrástol Výhonok spravodlivosti, ktorý uskutoční súd a spravodlivosť na zemi. V tých dňoch bude Júda zachránený a Jeruzalem zotrvá v nádeji. A toto je meno, ktorým ho budú volať: ,Pán, náš Spravodlivý’.“ Veď takto povedal Pán: „Dávidovi nebude chýbať muž, ktorý sedí na tróne domu Izraela, kňazi a leviti pred mojou tvárou neprídu o muža, ktorý prináša celopaly a dar a koná obety po všetky dni.“

Dan 7, 1a. 9 – 15

Ja, Daniel, som v prvom roku Baltazára, chaldejského kráľa, vo svojom videní hľadel, kým sa nepostavili tróny a Starý dňami si nesadol. Jeho odev bol biely ako sneh a vlasy jeho hlavy boli ako čistá vlna. Jeho trón bol ohnivý plameň a jeho kolesá spaľujúci oheň. Spred neho vychádzala ohnivá rieka. Tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním. Začal sa súd a otvorili sa knihy. Vtedy som sa pozeral za zvuku veľkých slov, ktoré hovoril onen roh, až kým nebolo zviera zabité a nezahynulo a jeho telo nebolo hodené do ohňa na úplné spálenie. Aj ostatným zvieratám sa odňala moc a bola im stanovená dĺžka života do času a času. Videl som v noci v sne: Hľa, na nebeských oblakoch prichádzal ktosi ako Syn človeka, prišiel až k Starému dňami a bol privedený pred neho. Jemu bola daná moc a česť i kráľovstvo a jemu budú slúžiť všetky národy, kmene a jazyky. Jeho moc je večná moc, ktorá sa nepominie, a jeho kráľovstvo sa nerozpadne. Môj duch v mojom, Danielovom, postavení sa zachvel, a videnia mojej hlavy ma znepokojili.