« »

Sobota 21. týždňa po Päťdesiatnici.
Svätí divotvorcovia a nezištníci Kozma a Damián.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätým nezištníkom.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätým nezištníkom.

174. začalo (2 Kor 3, 12 – 18)

Bratia, keď máme takúto nádej, môžeme hovoriť veľmi otvorene, a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo sa odstraňuje v Kristovi. A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne. Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.

153. začalo (1 Kor 12,27 – 13,8a)

Bratia, vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy. A Boh ustanovil v cirkvi týchto: po prvé apoštolov, po druhé prorokov, po tretie učiteľov; potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť a rozprávať rozličnými jazykmi. Azda všetci sú apoštolmi? Azda všetci sú prorokmi? Azda všetci sú učiteľmi? Azda všetci robia zázraky? Azda všetci majú dar uzdravovať? Azda všetci hovoria jazykmi? Azda všetci vysvetľujú? Usilujte sa však o väčšie dary. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukazujem. Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal všetku vieru, takže by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok a keby som vydal svoje telo na spálenie, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá a dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nevypína a nevystatuje; nie je nehanebná ani sebecká, nerozčuľuje sa a nemyslí na zlé; neraduje sa z nespravodlivosti, no raduje sa z pravdy. Všetko miluje, vo všetko verí, vo všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne.

Lk 22. začalo (6, 1 – 10)

V tom čase, v istú sobotu, Ježiš išiel cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli. Tu niektorí farizeji povedali: „Prečo robíte, čo v sobotu neslobodno?” Ježiš im odpovedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?” I povedal im: „Syn človeka je pánom aj nad sobotou.” V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam človek, ktorý mal vyschnutú pravú ruku. A zákonníci s farizejmi naň striehli, či v sobotu uzdraví, aby ho mali z čoho obžalovať. Ale on poznal ich myšlienky. Preto povedal človekovi, čo mal vyschnutú ruku: „Vstaň a postav sa do prostriedku!” On vstal a postavil sa. A tamtým Ježiš povedal: „Pýtam sa vás: Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?” Popozeral sa po všetkých a povedal mu: „Vystri ruku!” On to urobil a ruka mu ozdravela.

Mt 34. začalo od polovice (10, 1. 5-8)

V tom čase Ježiš zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.’ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“