« »

Zosnutie svätej Anny, matky presvätej Bohorodičky.
Piatok 7. týždňa po Päťdesiatnici.
(Pamiatka svätých žien Olympiády a Eupraxie.)

Evanjelium na utierni: = svätej Anne.

Apoštol na liturgii: = svätej Anne, prípadne aj = radové čítanie.

Evanjelium na liturgii: = svätej Anne, prípadne aj = radové čítanie.

Mt 56. začalo (13, 54 – 58)

V tom čase Ježiš prišiel do svojej vlasti a učil zástupy v ich synagóge. Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozes, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?” A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.” A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov.

210. začalo od polovice (Gal 4, 22b – 31)

Bratia, Abrahám mal dvoch synov: jedného z otrokyne, druhého zo slobodnej. Ten z otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia. To je povedané obrazne. Tamtie sú dve zmluvy: jedna z vrchu Sinaj, ktorá rodí pre otroctvo, a to je Agar. Agar je vrch Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo žije so svojimi deťmi v otroctve. Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. Veď je napísané: „Raduj sa, neplodná, ty, čo nerodíš, zajasaj a vykríkni ty, čo nepoznáš pôrodné bolesti, lebo opustená má veľa detí, viac ako tá, ktorá má muža.“ My, bratia, sme deťmi prisľúbenia ako Izák. Ale ako vtedy ten, čo sa narodil podľa tela, prenasledoval toho, čo sa narodil podľa ducha, tak aj teraz. Čo však hovorí Písmo? „Vyžeň otrokyňu i jej syna, lebo syn otrokyne nebude dedičom so synom slobodnej.“ A tak, bratia, nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej.

139. začalo (1 Kor 7,35 – 8,7)

Bratia, toto hovorím na váš prospech, nie aby som na vás hodil slučku, ale aby ste sa čestne a nerušene pripútali k Pánovi. Ak si niekto myslí, že je potupou pre jeho pannu, ak prekročí vek a má sa tak stať, nech urobí, čo chce, nehreší. Nech sa vezmú. Ale kto sa pevne v srdci rozhodol a nebol donútený, ale je pánom svojej vôle a zaumienil si v srdci zachovať svoju pannu, dobre robí. Teda aj ten, kto vydáva svoju pannu, dobre robí, ale kto nevydáva, robí lepšie. Žena je viazaná, dokiaľ jej muž žije. Keď jej muž umrie, je slobodná, môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi. Je však blaženejšia, ak ostane tak podľa mojej rady. A myslím si, že aj ja mám Božieho Ducha. O tom, čo bolo obetované modlám vieme, že my všetci máme poznanie. Ale poznanie nadúva, kým láska buduje. Ak si niekto myslí, že niečo vie, ešte to nevie tak, ako by mal vedieť. Ale ak niekto miluje Boha, toho Boh pozná. O jedení pokrmu obetovaného modlám teda vieme, že na svete modla nie je ničím a že niet nijakého boha, iba Jeden. Lebo aj keď sú takí, čo sa nazývajú bohmi, či už na nebi alebo na zemi – ako je veľa bohov a veľa pánov –, my máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho. Lenže nie všetci majú poznanie. Niektorí sú ešte teraz takí zvyknutí na modly, že jedia mäso, akoby bolo naozaj obetované modlám, a ich svedomie sa poškvrňuje, lebo je slabé.

Lk 36. začalo (8, 16 – 21)

Pán povedal: „Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na stojan, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si mysli, že má.” Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.” On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.”

Mt 63. začalo (15, 29b – 31)

V tom čase Ježiš prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli ich k Ježišovým nohám a on ich uzdravoval. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.