« »

Streda 7. týždňa po Päťdesiatnici.
Svätí mučeníci Trofim, Teofil a spoločníci.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie.
Evanjelium na liturgii: = radové čítanie.

Parémie na večierni, ak sa berie 2. možnosť: ; ; = všetky tri svätým Borisovi a Glebovi.

137. začalo (1 Kor 7,12b – 24)

Bratia, ak má niektorý brat neveriacu ženu a ona chce s ním bývať, nech ju neprepúšťa. A ak má niektorá žena neveriaceho muža a on chce s ňou bývať, nech ho neprepúšťa. Lebo neveriaci muž sa posväcuje vo veriacej žene a neveriaca žena sa posväcuje vo veriacom mužovi. Inak by boli vaše deti nečisté; ale teraz sú sväté. No ak neveriaci chce odísť, nech odíde. V takomto prípade nie sú brat alebo sestra otrocky viazaní; veď Boh nás povolal žiť v pokoji. Vari vieš, žena, či zachrániš muža? Alebo vieš, muž, či zachrániš ženu? Len nech každý kráča tak, ako mu určil Boh, každý, ako ho Pán povolal. Takto prikazujem vo všetkých cirkvách. Bol niekto povolaný ako obrezaný? Nech sa nevracia k neobriezke. Bol niekto povolaný ako neobrezaný? Nech sa nedáva obrezať. Obriezka nie je nič a neobriezka tiež nie je nič, ale zachovávanie Božích prikázaní. Nech každý zostane v tom stave, v ktorom bol povolaný. Bol si povolaný ako otrok? Nerob si z toho starosti. Ale keby si sa aj mohol stať slobodným, radšej to využi. Lebo kto je povolaný v Pánovi ako otrok, je Pánov oslobodenec. Podobne kto je povolaný ako slobodný, je Kristov služobník. Draho ste boli kúpení. Nestaňte sa otrokmi ľudí! Bratia, nech každý zostane pred Bohom v tom, v čom bol povolaný.

Mt 60. začalo (14,35 – 15,11)

V tom čase, keď obyvatelia genezaretského kraja spoznali Ježiša, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli. Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a opýtali sa ho: „Prečo tvoji učeníci prestupujú obyčaje otcov? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb.” On im odvetil: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoje obyčaje? Lebo Boh povedal: ‚Cti svojho otca i matku’ a: ‚Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.’ Vy však hovoríte: ‚Keď niekto povie otcovi alebo matke: Všetko, čím by som ti mal pomáhať, je dar, ten už nemusí ctiť svojho otca.’ A zrušili ste Božie prikázanie pre svoje obyčaje. Pokrytci! Dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.’” Potom zavolal k sebe zástupy a povedal im: „Počúvajte a pochopte: Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.”

Iz 43, 9 – 14b

Takto hovorí Pán: Spoločne sa zhromaždili všetky národy a spomedzi nich sa zhromaždia vodcovia. Kto bude ohlasovať tieto veci? Alebo kto vám bude ohlasovať veci, ktoré boli od začiatku? Nech privedú svojich svedkov a nech ukážu svoju spravodlivosť, nech počujú a nech povedia pravdu! Buďte mi svedkami, aj ja budem svedok, hovorí Pán, Boh, ako aj môj služobník, ktorého som si vyvolil, aby ste vedeli, uverili mi a pochopili, že Ja Som. Predo mnou nebolo iného Boha a po mne nebude. Ja som Boh a okrem mňa nieto záchrancu. Ja som to ohlásil a zachránil, ja som ponížil a nebolo medzi vami cudzieho. Vy ste mi svedkovia, aj ja som svedok, hovorí Pán, Boh. Ja som už od začiatku a niet nikoho, kto by vytrhol z mojich rúk. Kto odvráti to, čo urobím? Takto hovorí Pán, Boh, ktorý vás vykupuje, Svätý Izraela.

Múd 3, 1 – 9

Duše spravodlivých sú v Božej ruke a trápenie sa ich nedotkne. V očiach nemúdrych boli považovaní za mŕtvych, ich odchod sa posudzoval ako zlo a ich kráčanie od nás ako zničenie – oni však sú v pokoji. Hoci totiž podľa mienky ľudí podstúpili trápenie, ich nádej je plná nesmrteľnosti. Po malom treste prijmú veľké dobrodenie, lebo Boh ich vyskúšal a našiel ich hodnými seba. Preveril ich ako zlato v taviacej peci a prijal ich ako celopalnú žertvu. V čase svojho navštívenia zažiaria a prebehnú sťa iskry cez trstinu. Budú súdiť národy, panovať nad ľuďmi a Pán bude medzi nimi kraľovať naveky. Tí, čo v neho dúfajú, pochopia pravdu a tí, čo sú verní v láske, zotrvajú pri ňom, lebo v jeho nábožných je milosť i milosrdenstvo a v jeho vyvolených je navštívenie.

Múd 4, 7 – 15

Spravodlivý, ak zomrie predčasne, bude mať odpočinok. Veď úctyhodná staroba nespočíva v dlhom čase, ani sa nemeria počtom rokov, ale šedinami pre ľudí je múdrosť a vysokou starobou je život bez poškvrny. Keďže bol milý Bohu, stal sa jeho miláčikom a keďže žil medzi hriešnikmi, bol premiestnený, bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, aby lesť neoklamala jeho dušu. Veď mámenie zloby zatemňuje dobré veci a prelud vášne mení bezchybnú myseľ. Hoci zomrel veľmi skoro, predsa naplnil dlhý čas; veď jeho duša bola príjemná Pánovi, preto sa ponáhľala preč sprostred skazenosti. Ľudia to videli, ale nechápali, ani nerozmýšľali nad tým, že v jeho nábožných je milosť a milosrdenstvo a v jeho vyvolených navštívenie.