« »

Streda 2. týždňa po Päťdesiatnici.
Svätý mučeník Leontios.

[Obdobie petro-pavlovského pôstu.]

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Leontiovi.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, prípadne aj = svätému Leontiovi.

Parémie na večierni: ; ; = všetky tri Slávnostnej poklone.

87. začalo (Rim 4, 13 – 25)

Bratia, Abrahám ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery. Lebo ak sú dedičmi tí, čo sú zo zákona, potom je viera zbytočná a prisľúbenie zmarené. Zákon totiž vyvoláva hnev; ale kde niet Zákona, niet ani priestupku. Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z Abrahámovej viery – on je otcom nás všetkých, ako je napísané: „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov“ – pred Bohom, ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet. On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: „Také bude tvoje potomstvo.“ A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté – veď mal skoro sto rokov – a že je odumreté aj Sárino lono. A nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu, pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil. Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť. A nielen kvôli nemu bolo napísané: „Počítalo sa mu to,“ ale aj kvôli nám. Bude sa to počítať aj nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie.

29. začalo (Sk 12, 1 – 11)

V tých dňoch kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov cirkvi, aby ich mučil. Jánovho brata Jakuba zabil mečom. A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch: po Pasche ho chcel predviesť ľudu. Petra teda strážili vo väzení. Ale cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho. V tú noc, keď ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie. Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Vstaň rýchlo!“ A reťaze mu spadli z rúk. Anjel mu povedal: „Opáš sa a obuj si sandále!“ Keď to urobil, povedal mu: „Prehoď si plášť a poď za mnou!“ Vyšiel von a šiel za ním; ani nevedel, že je to skutočnosť, čo sa dialo skrze anjela. Myslel si, že má videnie. Prešli cez prvú i druhú stráž a došli k železnej bráne, čo vedie do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli ňou, a keď prešli jednou ulicou, anjel od neho hneď odišiel. Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud.“

Mt 23. začalo (7, 21 – 23)

Pán povedal: Nie každý, kto mi hovorí: ,Pane, Pane,’ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí mi v onen deň povedia: ,Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?’ Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!

Jn 52. začalo (15,17 – 16,2)

Pán povedal svojim učeníkom: Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom. Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal. Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. Kto nenávidí mňa, nenávidí aj môjho Otca. Keby som nebol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenávideli aj mňa aj môjho Otca. To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: ,Nenávideli ma bez príčiny.’ Keď príde Utešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku. Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali. Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu.

Ex 19, 10 – 19

Pán povedal Mojžišovi: „Choď k ľudu a postaraj sa o ich posvätenie dnes a zajtra! Aj šaty nech si vyperú. Nech sa pripravia na tretí deň, lebo na tretí deň zostúpi Pán pred očami všetkého ľudu na vrch Sinaj. Vyznač ľudu hranice dookola a prikáž: ,Neopovážte sa vystúpiť na vrch alebo dotknúť sa jeho úpätia! Každý, kto sa dotkne vrchu, naisto zomrie!‘ Takého sa však nesmie dotknúť ruka, nech je ukameňovaný alebo šípom zastrelený. Ani človek, ani zviera nesmie ostať nažive! Keď zaznie roh, nech vystúpia na vrch.“ Nato Mojžiš zostúpil z vrchu k ľudu a posvätil ho a oni si oprali odev. A ľudu prikázal: „Buďte pripravení na tretí deň! Nedotýkajte sa nijakej ženy!“ Keď nastal tretí deň, začalo za rána hrmieť a blýskať sa. Hustý mrak zakrýval vrch a silno zaznieval zvuk rohu. I chvel sa strachom všetok ľud v tábore. Mojžiš však vyviedol ľud z tábora v ústrety Bohu a oni sa postavili pod samým vrchom. Vrch Sinaj bol celkom zahalený v dyme, lebo Pán zostúpil naň v ohni, a dym vystupoval z neho ako z pece. Celý vrch sa hrozne triasol. Zvuk rohu bol čoraz silnejší. Mojžiš hovoril a Pán mu odpovedal v hrmení.

1 Sam 21, 2 – 7

V tých dňoch Dávid prišiel do Nomby ku kňazovi Abimelechovi. Abimelech užasol, že ho stretáva a povedal mu: „Prečo si sám a nikto nie je s tebou?“ Dávid povedal kňazovi: „Dnes mi kráľ dal úlohu a povedal mi: «Nech sa nikto nedozvie o úlohe, pre ktorú ťa posielam a ktorú ti rozkazujem!» Dokonca aj sluhov som nechal na mieste zvanom Emmónim. A teraz, ak vlastníš päť chlebov, daj mi, koľko máš!“ Kňaz odpovedal Dávidovi: „Nemám obyčajné chleby, mám jedine chleby posvätné. Sluhovia ich môžu jesť výlučne vtedy, ak sa zdržovali od žien.“ Dávid odpovedal kňazovi: „Žien sme sa zdržovali včera i na tretí deň. Keď som odchádzal na cestu, všetci sluhovia boli očistení. Táto cesta je obyčajná, no dnes bude vďaka mojej výstroji posvätená.“ A kňaz Abimelech mu dal predkladané chleby, lebo iný chlieb tam nebol, iba chleby tváre, ktoré zobrali spred Pánovej tváre, aby v deň, keď ich vzali, predložili čerstvý chlieb.

1 Kr 17, 2 – 16

Eliášovi sa dostalo Pánovo slovo: „Choď odtiaľto na východ a skry sa pri potoku Chorrat, ktorý je pred Jordánom! Vodu budeš piť z potoka a havranom som prikázal, aby ťa tam kŕmili.“ Eliáš urobil podľa Pánovho slova a usadil sa pri potoku Chorrat pred Jordánom. Havrany mu prinášali chleby a mäso ráno, chleby a mäso večer a vodu pil z potoka. Po niekoľkých dňoch potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa. Vtedy sa Eliášovi dostalo Pánovo slovo: „Vstaň, choď do sidonskej Sarepty a zostaň tam. Veď, hľa, istej vdove som tam prikázal, aby ťa živila!“ Vstal teda, išiel do sidonskej Sarepty, prišiel k mestskej bráne a hľa: vdova tam zbierala drevo. Eliáš na ňu zavolal: „Prines mi trocha vody v nádobe, aby som sa napil!“ Išla mu priniesť a Eliáš na ňu zavolal: „Prines mi vo svojej ruke aj krajec chleba, aby som si zajedol!“ Žena povedala: „Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám nič upečené, iba priehrštie múky v džbáne a trocha oleja v krčahu. Hľa, pozbieram dve triesky dreva a pôjdem, pripravím to sebe i svojim deťom. Zjeme to a zomrieme.“ Eliáš jej povedal: „Maj odvahu! Choď a rob podľa svojho slova, ale najprv z toho priprav malý peceň pre mňa a dones mi ho! Sebe a svojim deťom urobíš neskôr. Lebo takto hovorí Pán, Boh Izraela: «Z múky v džbáne neubudne a oleja v krčahu sa neumenší až do dňa, keď Pán dá krajine dážď.» Žena išla, urobila podľa Eliášovho slova a priniesla mu. A jedol on, ona i jej deti. Od toho dňa múky z džbána neubudlo a oleja z krčaha sa neumenšilo podľa Pánovho slova, ktoré hovoril prostredníctvom Eliáša.