« »

Odovzdanie Polovice Päťdesiatnice – jej 32. deň.
Svätí veľkí králi a apoštolom rovní Konštantín a Helena.

Evanjelium na utierni: = svätým Konštantínovi a Helene.

Apoštol na liturgii: = radové čítanie, a  = svätým Konštantínovi a Helene.

Evanjelium na liturgii: = radové čítanie, a  = svätým Konštantínovi a Helene.

Jn 36. začalo (10, 9 – 16)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.

32. začalo (Sk 13, 13 – 24)

V tých dňoch sa Pavol a jeho spoločníci z Pafu odplavili a prišli do Perge v Pamfýlii. Ján od nich odišiel a vrátil sa do Jeruzalema. Ostatní šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii. V sobotu vošli do synagógy a sadli si. Po čítaní zo Zákona a Prorokov im predstavení synagógy odkázali: „Bratia, ak máte nejaké povzbudivé slovo pre ľud, hovorte!“ Tu Pavol vstal, rukou dal znamenie, aby bolo ticho, a povedal: „Mužovia izraelskí a vy, čo sa bojíte Boha, počúvajte! Boh tohto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento ľud, keď býval v cudzine, v egyptskej krajine. Potom ho z nej vyviedol zdvihnutým ramenom a asi štyridsať rokov ich živil na púšti. Znivočil sedem národov v kanaánskej krajine a ich zem im dal do dedičstva asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dával sudcov až po proroka Samuela. Vtedy si žiadali kráľa a Boh im dal Kíšovho syna Saula, muža z Benjamínovho kmeňa, na štyridsať rokov. Keď ho odstránil, vzbudil im za kráľa Dávida a vydal mu svedectvo: ,Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa môjho srdca, ktorý bude plniť moju vôľu celú.‘ Z jeho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa, Ježiša. Pred jeho príchodom Ján hlásal všetkému izraelskému ľudu krst pokánia.

49. začalo (Sk 26, 1 – 5. 12 – 20)

V tých dňoch Agrippa povedal Pavlovi: „Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu.“ Vtedy Pavol vystrel ruku a začal svoju obrannú reč: „Kráľ Agrippa, pokladám sa za blaženého, že sa smiem dnes pred tebou brániť proti všetkému, čo Židia na mňa žalujú, tým viac, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Preto ťa prosím, trpezlivo ma vypočuj. Všetci Židia poznajú môj život od mladosti, aký bol od začiatku v mojom národe v Jeruzaleme. Poznajú ma od začiatku – len keby chceli vydať svedectvo –, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. Keď som takto išiel do Damasku s mocou a dovolením veľkňazov, cestou som na pravé poludnie videl, kráľu, svetlo z neba jasnejšie než žiara slnka, ktoré zalialo mňa aj tých, čo šli so mnou. Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: ,Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.‘ Ja som sa spýtal: ,Kto si, Pane?‘ A Pán povedal: ,Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vstaň a stoj na nohách, lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti zjavím. Budem ťa chrániť pred ľudom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam otvoriť im oči, aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa.‘ Preto som, kráľ Agrippa, nemohol odporovať nebeskému videniu, ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme a po celej judejskej krajine aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu a konali skutky hodné pokánia.“

Jn 18. začalo (6, 5 – 14)

V tom čase, keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľký zástup, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?” Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.” Jeden z jeho učeníkov, Andrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?” Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!” Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!” Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.”

Jn 35. začalo od polovice (10, 1 – 9)

Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.” Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.”