Nedeľa
11. máj 2014
meniny: Blažena
NEDEĽA O PORAZENOM - 22. deň Päťdesiatnice. A BUĎ: /Založenie Konštantínopola./ (Svätý hieromučeník Mókios.) ALEBO: Svätí apoštolom rovní Cyril a Metod, učitelia Slovanov. ALEBO: Blažený hieromučeník Vasiľ, prešovský svätiaci biskup - odporúčaný sviatok. 3. hlas, 4. utierňové evanjelium.
Evanjelium na utierni:
Lk 112. začalo (24, 1 - 12)
= radové o zmŕtvychvstaní.
Ak sa berie 1.možnosť:
Apoštol na liturgii:
23. začalo (Sk 9, 32 - 42)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Jn 14. začalo (5, 1 - 15)
= radové čítanie.
Ak sa berie 2.možnosť:
Apoštol na liturgii:
23. začalo (Sk 9, 32 - 42)
= radové čítanie, a
318. začalo (Hebr 7,26 - 8,2)
= svätým Cyrilovi a Metodovi.
Evanjelium na liturgii:
Jn 14. začalo (5, 1 - 15)
= radové čítanie, a
Mt 11. začalo (5, 14 - 19)
= svätým Cyrilovi a Metodovi.
Ak sa berie 3. možnosť:
Apoštol na liturgii:
23. začalo (Sk 9, 32 - 42)
= radové čítanie, a
62. začalo (1 Pt 4,12 - 5,5)
= blaženému Vasiľovi.
Evanjelium na liturgii:
Jn 14. začalo (5, 1 - 15)
= radové čítanie, a
Lk 67. začalo (12, 32 - 40)
= blaženému Vasiľovi.
Evanjelium na utierni
Lk 112. začalo (24, 1 - 12)
V tom čase, v prvý deň týždňa zavčas ráno, prišli k hrobu ženy a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: ‚Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.’” Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.
Ak sa berie 1možnosť
Apoštol na liturgii
23. začalo (Sk 9, 32 - 42)
V tých dňoch, keď Peter navštevoval všetkých, zišiel aj k svätým, čo bývali v Lydde. Našiel tam istého človeka, menom Eneáša, ktorý bol ochrnutý a už osem rokov ležal na posteli. Peter mu povedal: „Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a usteľ si.“ A on hneď vstal. A videli ho všetci, čo bývali v Lydde a Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi. V Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Srnka. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: „Príď bez meškania aj k nám!“ Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu plášte a šaty, čo im urobila Srnka, kým bola medzi nimi. Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k telu povedal: „Tabita, vstaň!“ Ona otvorila oči a keď videla Petra, posadila sa. On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú. Roznieslo sa to po celom Joppe a mnohí uverili v Pána.
Evanjelium na liturgii
Jn 14. začalo (5, 1 - 15)
V tom čase Ježiš vystupoval do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je nádrž, hebrejsky zvaná Betsaida, a pri nej päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých, ktorí čakali, až sa voda pohne. Anjel zostupoval totiž z času na čas do nádrže a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba. Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?” Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do nádrže, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.” Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!” A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!” Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ,Vezmi si lôžko a choď!’” Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: ,Vezmi si lôžko a choď?’” Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.” A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil.
Ak sa berie 2možnosť
Apoštol na liturgii
23. začalo (Sk 9, 32 - 42)
V tých dňoch, keď Peter navštevoval všetkých, zišiel aj k svätým, čo bývali v Lydde. Našiel tam istého človeka, menom Eneáša, ktorý bol ochrnutý a už osem rokov ležal na posteli. Peter mu povedal: „Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a usteľ si.“ A on hneď vstal. A videli ho všetci, čo bývali v Lydde a Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi. V Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Srnka. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: „Príď bez meškania aj k nám!“ Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu plášte a šaty, čo im urobila Srnka, kým bola medzi nimi. Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k telu povedal: „Tabita, vstaň!“ Ona otvorila oči a keď videla Petra, posadila sa. On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú. Roznieslo sa to po celom Joppe a mnohí uverili v Pána.
a
318. začalo (Hebr 7,26 - 8,2)
Bratia, bolo vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky. Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.
Evanjelium na liturgii
Jn 14. začalo (5, 1 - 15)
V tom čase Ježiš vystupoval do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je nádrž, hebrejsky zvaná Betsaida, a pri nej päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých, ktorí čakali, až sa voda pohne. Anjel zostupoval totiž z času na čas do nádrže a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba. Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?” Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do nádrže, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.” Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!” A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!” Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ,Vezmi si lôžko a choď!’” Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: ,Vezmi si lôžko a choď?’” Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.” A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil.
a
Mt 11. začalo (5, 14 - 19)
Pán povedal svojim učeníkom: Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nazažnú a nepostavia pod mericu, ale na stojan, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediná jota ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová, a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.
Ak sa berie 3 možnosť
Apoštol na liturgii
23. začalo (Sk 9, 32 - 42)
V tých dňoch, keď Peter navštevoval všetkých, zišiel aj k svätým, čo bývali v Lydde. Našiel tam istého človeka, menom Eneáša, ktorý bol ochrnutý a už osem rokov ležal na posteli. Peter mu povedal: „Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a usteľ si.“ A on hneď vstal. A videli ho všetci, čo bývali v Lydde a Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi. V Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Srnka. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: „Príď bez meškania aj k nám!“ Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu plášte a šaty, čo im urobila Srnka, kým bola medzi nimi. Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k telu povedal: „Tabita, vstaň!“ Ona otvorila oči a keď videla Petra, posadila sa. On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú. Roznieslo sa to po celom Joppe a mnohí uverili v Pána.
a
62. začalo (1 Pt 4,12 - 5,5)
Milovaní, nečudujte sa, keď ste v ohni skúšok, ktoré na vás prišli, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné! Radujte sa, keďže máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blažení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva. Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej, alebo zločinec, alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom. Lebo je čas, aby sa začal súd od Božieho domu. Ale ak sa začne od nás, aký bude koniec tých, čo neveria Božiemu evanjeliu?! „A ak sa spravodlivý ťažko zachráni, kde sa podeje bezbožný a hriešnik?“ Preto aj tí, čo trpia podľa Božej vôle, nech dobrými skutkami odporúčajú svoje duše vernému Stvoriteľovi. Starších, čo sú medzi vami, prosím ako spolustarší a svedok Kristových utrpení, ale aj účastník jeho slávy, ktorá sa má v budúcnosti zjaviť: Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne; nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda. A keď sa zjaví Najvyšší pastier, dostanete nevädnúci veniec slávy. Podobne vy, mladší, podriaďujte sa starším. Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.
Evanjelium na liturgii
Jn 14. začalo (5, 1 - 15)
V tom čase Ježiš vystupoval do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je nádrž, hebrejsky zvaná Betsaida, a pri nej päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých, ktorí čakali, až sa voda pohne. Anjel zostupoval totiž z času na čas do nádrže a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba. Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?” Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do nádrže, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.” Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!” A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!” Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ,Vezmi si lôžko a choď!’” Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: ,Vezmi si lôžko a choď?’” Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.” A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil.
a
Lk 67. začalo (12, 32 - 40)
Pán povedal: „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce. Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blažení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blažení. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.”