Pondelok
24. február 2014
meniny: Matej
Prvé a druhé nájdenie úctyhodnej hlavy svätého a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána. Pondelok syropôstneho týždňa - predpôstne obdobie.
Evanjelium na utierni:
Lk 31. začalo (7, 17 - 30)
= svätému Jánovi Predchodcovi.
Apoštol na liturgii:
176. začalo (2 Kor 4, 6 - 15)
= svätému Jánovi Predchodcovi, prípadne aj
76. začalo (3 Jn 1, 1 - 15)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Mt 40. začalo (11, 2 - 15)
= svätému Jánovi Predchodcovi, prípadne aj
Lk 96. začalo (19, 29-40; 22, 7-39)
= radové čítanie.
Evanjelium na utierni
Lk 31. začalo (7, 17 - 30)
V tom čase sa zvesť o Ježišovi rozšírila po celej Judei a po celom okolí. O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch zo svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?” Keď muži k nemu prišli, povedali: „Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: ‚Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?’” Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. A tak im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blažený je, kto sa na mne nepohorší.” Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, aj viac ako proroka. Lebo to o ňom je napísané: ‚Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.’ Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako prorok Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on.” A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom. Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť.
Apoštol na liturgii
176. začalo (2 Kor 4, 6 - 15)
Bratia, Boh, ktorý povedal, aby z temnôt zažiarilo svetlo, zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista. No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. V nás teda účinkuje smrť, vo vás život. Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, preto som hovoril,“ aj my veríme, a preto hovoríme. Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu.
prípadne aj
76. začalo (3 Jn 1, 1 - 15)
Ja, starší, milovanému Gaiovi, ktorého milujem v pravde. Milovaný, predovšetkým sa modlím, aby sa ti darilo a aby si bol zdravý - tak ako sa darí tvojej duši. Veľmi som sa zaradoval, keď prišli bratia a vydávali svedectvo o tvojej pravde, ako ty kráčaš v pravde. Nemám väčšej radosti, ako keď počujem, že moje deti kráčajú v pravde. Milovaný, verne konáš všetko, čo robíš pre bratov, a to pre cudzích. Oni vydali pred cirkvou svedectvo o tvojej láske. A dobre urobíš, keď ich vystrojíš na cestu, ako sa patrí vzhľadom na Boha. Veď oni sa pre jeho meno vydali na cestu a od pohanov nič neprijímajú. Preto sme my povinní prijímať takýchto, aby sme boli spolupracovníkmi pravdy. Niečo som už cirkvi písal; ale Diotrefés, ktorý si rád ako prvý medzi nimi počína, nás neprijíma. Preto až prídem, pripomeniem jeho skutky, ktoré robí, keď o nás tára zlomyseľné reči; a akoby mu to nestačilo, ani sám neprijíma bratov a tým, ktorí by chceli, bráni a vyháňa ich z cirkvi. Milovaný, nenasleduj zlé, ale dobré. Kto robí dobre, je z Boha; kto robí zle, Boha nevidel. O Demeterovi vydávajú všetci svedectvo, aj sama pravda. Aj my o ňom vydávame svedectvo a ty vieš, že naše svedectvo je pravdivé. Mnoho by som ti mal písať, no nechcem ti písať atramentom a perom. Dúfam totiž, že ťa čoskoro uvidím a povieme si to ústne. Pokoj tebe. Pozdravujú ťa priatelia. Pozdrav priateľov, každého osve. Amen.
Evanjelium na liturgii
Mt 40. začalo (11, 2 - 15)
V tom čase bol Ján v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?” Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blažený je, kto sa na mne nepohorší.” Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, aj viac ako proroka! Lebo to o ňom je napísané: ‚Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.’ Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on. Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú. Lebo všetci Proroci i Zákon prorokovali až po Jána. A on sám - ak to chcete prijať - je Eliáš, ktorý má prísť. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!"
prípadne aj
Lk 96. začalo (19, 29-40; 22, 7-39)
V tom čase, keď sa Ježiš priblížil k Betfage a Betánii pri vrchu, ktorý sa volá Olivový, poslal dvoch svojich učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: ‚Prečo ho odväzujete?’, poviete mu: ‚Pán ho potrebuje.’” Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?” Oni povedali: „Pán ho potrebuje.” Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivového vrchu, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!” Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!” On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene!” Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. Poslal Petra a Jána so slovami: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!” Oni sa ho opýtali: „Kde ju máme pripraviť?” Povedal im: „Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, a majiteľovi domu povedzte: ‚Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?’ On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte.” Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.” Vzal čašu, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ju a rozdeľte si ju medzi sebou. Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.” Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.” Podobne po večeri vzal čašu a hovoril: „Táto čaša je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole. Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človekovi, ktorý ho zrádza!” A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť. Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší. Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. Ale vy nie tak! Kto je medzi vami väčší, nech je ako menší a vodca ako služobník. Veď kto je väčší? Ten, čo je za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje. Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach a ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.” A Pán povedal: „Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.” On mu povedal: „Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť.” Ale Ježiš povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.” Potom im povedal: „Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?” Oni odpovedali: „Nie.” On im povedal: „Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč. Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: ‚Započítali ho medzi zločincov.’ Lebo sa spĺňa o mne všetko.” Oni hovorili: „Pane, pozri, tu sú dva meče.” On im povedal: „Stačí.” Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivový vrch a učeníci šli za ním.