Piatok
3. máj 2013
meniny: Galina
Piatok po Nedeli o Samaritánke – 34. deň Päťdesiatnice. A BUĎ: Svätí mučeníci Timotej a Maura. ALEBO: Odchod do večnosti nášho prepodobného otca Teodóza, igumena Pečerského monastiera a vodcu mníchov spoločného života.
Ak sa berie 1. možnosť:
Apoštol na liturgii:
36. začalo (Sk 15, 5 - 34)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Jn 37. začalo (10, 17 - 28a)
= radové čítanie.
Ak sa berie 2. možnosť:
Evanjelium na utierni:
Lk 24. začalo (6, 17 - 23a)
= svätému Teodózovi.
Apoštol na liturgii:
36. začalo (Sk 15, 5 - 34)
= radové čítanie, a
334. začalo (Hebr 13, 7 -16)
= svätému Teodózovi.
Evanjelium na liturgii:
Jn 37. začalo (10, 17 - 28a)
= radové čítanie, a
Mt 43. začalo (11, 27 - 30)
= svätému Teodózovi.
Ak sa berie 1 možnosť
Apoštol na liturgii
36. začalo (Sk 15, 5 - 34)
V tých dňoch vstali niektorí, čo uverili zo sekty farizejov, a hovorili: „Treba ich obrezať a prikázať im, že musia zachovávať Mojžišov zákon.“ Apoštoli a starší sa zišli, aby skúmali túto vec. A keď nastala veľká hádka, vstal Peter a povedal im: „Bratia, vy viete, že Boh si ma od prvých dní vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli slovo evanjelia a uverili. A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Svätého Ducha tak ako nám; a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keď vierou očistil ich srdcia. Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?! A veríme, že aj my budeme spasení milosťou Pána Ježiša takisto ako oni.“ Celé zhromaždenie stíchlo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké veľké znamenia a divy urobil Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi. Keď sa odmlčali, ozval sa Jakub: „Muži, bratia, vypočujte ma! Šimon porozprával, ako Boh prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno. S tým sa zhodujú aj slová Prorokov, ako je napísané: ,Potom sa vrátim a znova vybudujem zborený Dávidov stánok; znova postavím jeho ruiny a vztýčim ho, aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, čo robí tieto veci, známe od vekov.‘ Preto si myslím, že neslobodno znepokojovať tých, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, ale im treba napísať, aby sa zdŕžali poškvrneného modlami, smilstva, zaduseného a krvi. Mojžiš má totiž od dávnych pokolení v každom meste kazateľov po synagógach, kde ho každú sobotu čítajú.“ Vtedy sa apoštoli a starší s celou cirkvou uzniesli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš, a Silas, poprední muži medzi bratmi. Ich rukami napísali toto: „Apoštoli, starší a bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám duše rečami, hoci sme ich ničím nepoverili. Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi milovanými Barnabášom a Pavlom, ľuďmi, ktorí vydali svoje duše za meno nášho Pána Ježiša Krista. Vyslali sme teda Júdu a Silasa a oni vám aj ústne povedia to isté. Lebo Svätý Duch a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem tohto nevyhnutného: zdŕžať sa toho, čo bolo obetované modlám, krvi, zaduseného a smilstva. Ak sa budete tohto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!“ Keď ich vypravili, odišli do Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali list. Keď ho prečítali, radovali sa z tejto útechy. Aj Júda a Silas mnohými slovami potešovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi. Po istom čase ich bratia vypravili v pokoji k tým, čo ich vyslali. Silas sa rozhodol zostať tam; Júda sa vrátil sám do Jeruzalema.
Evanjelium na liturgii
Jn 37. začalo (10, 17 - 28a)
Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, aby som si ho opäť vzal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.” Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka. Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý zlým duchom a šalie: Čo ho počúvate?!” Iní namietali: „To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?” V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Kristus, povedz nám to otvorene.” Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život.”
Ak sa berie 2 možnosť
Evanjelium na utierni
Lk 24. začalo (6, 17 - 23a)
V tom čase Ježiš zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých. On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril:
„Blažení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.
Blažení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení.
Blažení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.
Blažení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi!"
Apoštol na liturgii
36. začalo (Sk 15, 5 - 34)
V tých dňoch vstali niektorí, čo uverili zo sekty farizejov, a hovorili: „Treba ich obrezať a prikázať im, že musia zachovávať Mojžišov zákon.“ Apoštoli a starší sa zišli, aby skúmali túto vec. A keď nastala veľká hádka, vstal Peter a povedal im: „Bratia, vy viete, že Boh si ma od prvých dní vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli slovo evanjelia a uverili. A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Svätého Ducha tak ako nám; a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keď vierou očistil ich srdcia. Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?! A veríme, že aj my budeme spasení milosťou Pána Ježiša takisto ako oni.“ Celé zhromaždenie stíchlo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké veľké znamenia a divy urobil Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi. Keď sa odmlčali, ozval sa Jakub: „Muži, bratia, vypočujte ma! Šimon porozprával, ako Boh prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno. S tým sa zhodujú aj slová Prorokov, ako je napísané: ,Potom sa vrátim a znova vybudujem zborený Dávidov stánok; znova postavím jeho ruiny a vztýčim ho, aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, čo robí tieto veci, známe od vekov.‘ Preto si myslím, že neslobodno znepokojovať tých, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, ale im treba napísať, aby sa zdŕžali poškvrneného modlami, smilstva, zaduseného a krvi. Mojžiš má totiž od dávnych pokolení v každom meste kazateľov po synagógach, kde ho každú sobotu čítajú.“ Vtedy sa apoštoli a starší s celou cirkvou uzniesli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš, a Silas, poprední muži medzi bratmi. Ich rukami napísali toto: „Apoštoli, starší a bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám duše rečami, hoci sme ich ničím nepoverili. Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi milovanými Barnabášom a Pavlom, ľuďmi, ktorí vydali svoje duše za meno nášho Pána Ježiša Krista. Vyslali sme teda Júdu a Silasa a oni vám aj ústne povedia to isté. Lebo Svätý Duch a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem tohto nevyhnutného: zdŕžať sa toho, čo bolo obetované modlám, krvi, zaduseného a smilstva. Ak sa budete tohto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!“ Keď ich vypravili, odišli do Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali list. Keď ho prečítali, radovali sa z tejto útechy. Aj Júda a Silas mnohými slovami potešovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi. Po istom čase ich bratia vypravili v pokoji k tým, čo ich vyslali. Silas sa rozhodol zostať tam; Júda sa vrátil sám do Jeruzalema.
a
334. začalo (Hebr 13, 7 -16)
Bratia, pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru. Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky! Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami, lebo dobre je posilňovať srdce milosťou, a nie pokrmami, ktoré neosožili tým, čo z nich žili. Máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo slúžia stánku. Veď telá tých zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do Svätyne za hriech, sa spaľujú mimo tábora. Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud svojou krvou, trpel za bránou. Vyjdime teda k nemu von z tábora a znášajme jeho pohanenie. Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré chvália jeho meno. Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnosť, lebo v takých obetách má Boh záľubu.
Evanjelium na liturgii
Jn 37. začalo (10, 17 - 28a)
Pán povedal Židom, ktorí k nemu prišli: „Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, aby som si ho opäť vzal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.” Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka. Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý zlým duchom a šalie: Čo ho počúvate?!” Iní namietali: „To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?” V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Kristus, povedz nám to otvorene.” Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život.”
a
Mt 43. začalo (11, 27 - 30)
Pán povedal svojim učeníkom: „Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.”