Pondelok 7. október 2013 meniny: Eliška

Začiatok knihy proroka Jonáša Jon 1, 1 – 2, 1. 11

Jonáš vstal a chcel Pánovi ujsť

Jonášovi, Amatiho synovi, zaznelo Pánovo slovo: „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a ohlás im, že ich zloba vystúpila až ku mne.“

Ale Jonáš vstal a chcel Pánovi ujsť do Taršišu. Išiel do Joppe, našiel si loď, čo šla do Taršišu, zaplatil plavné a nasadol na ňu, aby s nimi ušiel Pánovi do Taršišu.

Ale Pán poslal na more silný vietor, na mori sa strhla veľká búrka a lodi hrozilo, že stroskotá. Námorníci sa báli, každý volal k svojmu bohu a hádzali do mora náradie, čo bolo na lodi, aby ju odľahčili. Ale Jonáš zišiel do vnútra lode, ľahol si tam a tvrdo zaspal.

Tu prišiel k nemu kapitán a povedal mu: „Čože, ty spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, možno si spomenie na nás a nezahynieme.“ A jeden druhému vraveli: „Poďte, hodíme lós a dozvieme sa, prečo nás stihlo toto nešťastie.“ Hodili teda lós a lós padol na Jonáša.

Preto naň naliehali: „Povedz nám, prečo nás stihlo toto nešťastie? Aké máš poslanie a odkiaľ ideš? Kde je tvoja vlasť a z ktorého národa pochádzaš?“

On im odpovedal: „Hebrej som a ctiteľ Pána, Boha nebies, ktorý stvoril more i súš.“

Mužov pojal veľký strach a povedali mu: „Čo si to urobil?“

Chlapi totiž vedeli, že uteká pred Pánom, lebo im to povedal. Tu sa ho pýtali: „Čo máme s tebou urobiť, aby sa more pod nami utíšilo?“ Lebo more sa búrilo čoraz väčšmi.

On im odvetil: „Chyťte ma a hoďte do mora a more sa pod vami utíši. Veď ja viem, že vás pre mňa stihla táto veľká búrka.“

A muži veslovali; chceli sa vrátiť k pevnine, ale nemohli, lebo more sa stále viac proti nim búrilo.

Preto volali k Pánovi: „Pane, prosíme, nech nezahynieme pre život tohoto človeka a nepočítaj nám to za vraždu, lebo ty, Pane, si urobil, ako si chcel.“ Chytili Jonáša a hodili ho do mora; a more sa prestalo búriť. A muži sa veľmi báli Pána, priniesli Pánovi obetu a urobili sľuby. Pán priviedol veľkú rybu a ona Jonáša zhltla. Tak bol Jonáš tri dni a tri noci v útrobách ryby.

Potom Pán rybe rozkázal a ona Jonáša vyvrhla na súš.

Počuli sme Božie slovo.

Aleluja, aleluja, aleluja. Nové prikázanie vám dávam, hovorí Pán; aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša Lk 10, 25-37

Kto je môj blížny?

Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšal Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“

Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“

On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“

Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“

Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“

Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej.

No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘

Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“

On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“

A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“

Počuli sme slovo Pánovo.