Pondelok
4. február 2013
meniny: Veronika
Pondelok 4. týždňa v Cezročnom období Z
R.: Majte srdce statočné, vy všetci, čo dúfate v Pána.
Aleluja, aleluja, aleluja. Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.
Čítanie z Listu Hebrejom Hebr 11, 32-40
Vierou dobývali kráľovstvá. Boh prichystal pre nás niečo lepšie
Bratia, čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, ktorí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, mužneli v boji, na útek zaháňali cudzie šíky; ženy dostali svojich mŕtvych vzkriesených.
Iní boli mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepšie, vzkriesenie.
Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie; kameňovali ich, rozpiľovali ich, umierali pod mečom; túlali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni, utláčaní a sužovaní. Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklinách.
A títo všetci, hoci sa vo viere osvedčili, nedosiahli prisľúbenie, lebo Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Majte srdce statočné, vy všetci, čo dúfate v Pána.
Responzóriový žalm Ž 31, 20. 21. 22. 23. 24
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *
pred zrakom ľudí. R.
Záclonou svojej tváre ich kryješ *
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš *
pred svárlivými jazykmi. R.
Pane, buď zvelebený, *
že si mi preukázal milosrdenstvo
v opevnenom meste. R.
Už som si v strachu hovoril: *
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *
keď som volal k tebe. R.
Milujte Pána, všetci jeho svätí. †
Pán verných chráni, *
ale plnou mierou odpláca tým,
čo si počínajú pyšne. R.
Aleluja, aleluja, aleluja. Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 5, 1-20
Nečistý duch, vyjdi z tohoto človeka
Ježiš a jeho učeníci prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi.
Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu a skríkol veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!“ Lebo Ježiš mu povedal: „Nečistý duch, vyjdi z tohoto človeka!“ A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?“ Odpovedal mu: „Volám sa pluk, lebo je nás mnoho.“ A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja.
Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili: „Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.“ On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda – okolo dvetisíc kusov – sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila.
Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza. Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami. A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja.
Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. On mu to nedovolil, ale mu povedal: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“ On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.
Počuli sme slovo Pánovo.