« »

Sobota po 2. pôstnej nedeli

R.: Milostivý a milosrdný je Pán.
Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče zhrešil som proti nebu i voči tebe.

Kniha proroka Micheáša   −   Mich 7, 14-15. 18-20

Do morských hlbín zahodí všetky naše hriechy

Pane, pas svoj ľud svojou berlou, svoje dedičné stádo, ktoré osamelé býva na horských stráňach, uprostred záhrad; nech spasú Bášan a Galaád ako v dňoch pradávnych. Ukáž nám zázraky ako v dňoch, keď si vychádzal z egyptskej krajiny.

Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš zločiny a prechádzaš ponad hriech zvyškov svojho dedičstva?

Neprechováva svoj hnev naveky, lebo sa rád zľutúva.

Vráti sa a zmiluje sa nad nami, rozšliape naše neprávosti a do morských hlbín zahodí všetky naše hriechy. Jakubovi preukážeš vernosť, Abrahámovi milosrdenstvo; ako si prisahal našim otcom od pradávnych dní.

Kniha žalmov   −   Ž 103, 1-2. 3-4. 9-10. 11-12

R.: Milostivý a milosrdný je Pán.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi *
a nezabúdaj na jeho dobrodenia. R.
Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, *
on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, *
on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou. R.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby, *
ani sa nehnevá naveky.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, *
ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. R.
Lebo ako vysoko je nebo od zeme, *
také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.
Ako je vzdialený východ od západu, *
tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. R.

Evanjelium podľa Lukáša   −   Lk 15, 1-3. 11-32

Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče zhrešil som proti nebu i voči tebe.
Tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil

K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“

Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.

Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.

Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi.

Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.

Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘

Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať.

Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘

On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.

Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘

On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“

BRATISLAVA: Výročie posviacky katedrálneho chrámu svätého Martina z Tours v Bratislave
(v diecéze sviatok; v katedrále slávnosť)

alebo (v katedrále toto čítanie ako druhé)
R.: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi!
Aleluja, aleluja, aleluja. Vyvolil som si toto miesto a posvätil som ho, hovorí Pán; aby tam bolo moje meno naveky.

Kniha proroka Izaiáša   −   Iz 56, 1. 6-7

Cudzincov privediem na svoj svätý vrch

Toto hovorí Pán: „Zachovajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví.

A cudzincov, čo sa vinú k Pánovi, čo si ho ctia, čo milujú jeho meno a čo mu slúžia, všetkých, čo zachovávajú sobotu bez znesvätenia a pridŕžajú sa mojej zmluvy, privediem na svoj svätý vrch a naplním ich radosťou v mojom dome modlitby. Ich žertvy a ich obety mi budú potešením na mojom oltári; veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.“

Prvý list Korinťanom   −   1 Kor 3, 9c-11. 16-17

Ste Boží chrám

Bratia, vy ste Božia stavba.

Podľa Božej milosti, ktorú som dostal, položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus.

Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy.

Kniha žalmov   −   Ž 84, 3. 4. 5+10. 11

R.: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi!
Túži a zmiera moja duša *
po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo *
vznášajú sa k Bohu živému. R.
Veď aj vrabec si nájde príbytok *
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, *
môj kráľ a môj Boh. R.
Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome *
a bez prestania ťa velebia.
Bože, náš ochranca, pohliadni *
a pozri na tvár svojho pomazaného. R.
Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší *
než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha *
ako prebývať v stanoch hriešnikov. R.

Evanjelium podľa Jána   −   Jn 2, 13-22

Aleluja, aleluja, aleluja. Vyvolil som si toto miesto a posvätil som ho, hovorí Pán; aby tam bolo moje meno naveky.
Hovoril o chráme svojho tela

Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema.

V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“

Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“

Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“

Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“

Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“

Ale on hovoril o chráme svojho tela.

Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.