« »

Sobota 6. týždňa v Cezročnom období
alebo Panny Márie v sobotu
(ľubovoľná spomienka)

R.: Pane, ty nás zachováš a ochrániš
Aleluja, aleluja, aleluja. Otvorilo sa nebo a zaznel Otcov hlas: Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.

Jakubov list   −   Jak 3, 1-10

Jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže

Bratia moji, nechcite byť mnohí učiteľmi, veď viete, že nás čaká prísnejší súd. Veď všetci sa prehrešujeme v mnohom.

Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo. Keď dávame koňom do úst zubadlo, aby nás poslúchali, ovládame celé ich telo. Hľa, aj lode: hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, maličké kormidlo ich riadi ta, kam chce kormidelník. Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami.

Pozrite, aký malý oheň akú veľkú horu zapáli! Aj jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom rozpálený.

Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov, no jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu. Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, a ním aj zlorečíme ľuďom, stvoreným na Božiu podobu. Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. A nemá to tak byť, bratia moji.

Kniha žalmov   −   Ž 12, 2-3. 4-5. 7-8b

R.: Pane, ty nás zachováš a ochrániš
Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, *
stratila sa vernosť medzi ľuďmi.
Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, *
hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne. R.
Kiež Pán zničí všetky pery úlisné *
a vystatovačný jazyk;
lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, †
ústa sú nám zbraňou; *
ktože je pánom nad nami?“ R.
Pánove výroky sú rýdze *
jak striebro pretavené v ohni, bez hliny,
sedem ráz čistené.
Pane, ty nás zachováš a ochrániš *
pred týmto pokolením naveky. R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 9, 2-13

Aleluja, aleluja, aleluja. Otvorilo sa nebo a zaznel Otcov hlas: Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.
Premenil sa pred nimi

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.

Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí.

Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.

Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“.

A pýtali sa ho: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“

On im povedal: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú? No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.“